« Späť

evanjelizácia vs. súčastnosť 3

evanjelizácia vs. súčastnosť 3

( pokračovanie dvojky : )

 

Dôslednú postupnosť jednotlivých krokov si je potrebné uvedomiť pri každej snahe hlásania evenjelia. Je dôležitá práve pre to, aby sme dokázali osloviť

obyčajného, zdravo logicky uvažujúceho človeka. ( väčšinou sa nechávajú osloviť iba emocionálnejší ľudia) . Super na celej veci je to, že ide o

jednoduchý princíp s celkom logickým postupom. Horší je fakt, že takmer nikto sa podľa toho neriadi. Jednoducho obraz evanjelia ktorý je podávaný dnešným

spôsobom nieje pre mnohých racionalnejších ludí akceptovatelný. Nech sa snažia akokoľvek to posolstvo akým sôsobom je podávané, celý ten obraz je pre nich nejedlý, jednoducho to nemožu prijať  Viem že je jednoduché všetky nedostatky dnešnej evanjelizacie zvaliť na nikoho a tvariť sa múdro, no ak chceme skutočne zmenu musíme sa pokusiť ponorit do hlbkovej analyzy celeho systému nájst koreň problému a tam začať konať zmeny     

 v Rámci globalnej tradičnosti cirkvi sa evanjelium hlása rovnako "tradične" aj v 21. storočí, podľa zaužívaných "starých dobrých spôsobov".  To znamená, že ak je veta , ktorá obsahuje absolútnu pravdu a Božia moc, je celkom jedno kedy a za akých okolnosti sa bude ohlasovať. Je jedno nakoľko bude vytrhnutá z kontextu ktorý obycajný človek nedostáva. Jednoducho ja jej rozumiem. Viem že tá veta má moc a budem ju ohlasovať čo najviac a čo najhlasnejšie.  Je to tak ?  Áno, myslím si že to tak vôbec nie je.

 

Tu by som rad spomenul, že rovnako ako ľudia ktorý nevedia o Bohu nič a niky sa o túto tému špeciálne nezaujímali majú v sebe nezaujatý postoj, takú pomyselnú nulu a tato hodnota može rásť podľa toho, ako dobre viete vy maľovať  obraz Boha. No je dôležité uvedomiť si, že ak táto nula v niekoho duši môže vďaka vám rasť hore môze sa vďaka vám uberať aj opačným smerom -do zatŕpklych mínusových hodnôt. Svojím obrazom môžete do  duše človeka ľahko prepostať aj mínus. Uprimne....kolko ľudí z nehnevaného davu je utvrdených vo svojom pohľade na bláznivosť a nezmyselnosť viery práve skrze to aký obraz dostali od nás.

Možno im tiež nepomohol ani nejaký event na námestí ak ich niekto na ulici prenasledoval horlivo sa mu snažil vnútiť pravdy evanjelia.

 

 

Nechcem tvrdiť, že treba byť tichý, alebo menej radikálny, ale ako si všimneme Boh Otec tiež nekoná necitlivo k ľudskej obmedzenosti a bezhlavo skrz svoje zákony ktoré na zemi vytvoril ale koná práve podľa nich, využíva situácie, prispôsobuje udalosti hra citlivo podla pravidiel...napríklad ak by chcel mať niekoho v Číne. Nezoberie ho za nohu a neprehodí ho cez oceán (čo by mohol, bolo by to rýchlejšie) ale nespraví to, lebo je citlivý, prihliada k vnútru a potrebám človeka k jeho prirodzeným fyzickým a mentálnym limitom.

Preto buďme taký aj my pri ohlasovaní evanjelia. Nerobme to bezhlavo. Buďme citlivý na druhých ľudí na spôsob vnímania ich reality. Na ich potreby a “rýchosť“ spracovávania informácií. Nesnažme sa za každú cenu vykričať čo najviac. Vytvorme si systém a dodržujme postupnosť krokov. Podľa mentálnej úrovne prispôsobme aj relevanciu podaných informácií.

Neriaďme sa podľa toho čo bolo zvykom, ale buďme vnímaví na rozdiely našich prostredí a snažme sa hľadať ich frekvenciu na ktorej sú ochotní počúvať. Nenechajme sa znechucovať atmosférou spoločnosti, ale spoznajme jej pravilá a naučme sa ich ovládať. Buďme radikálny v našich hodnotách, no dobrý hráči tomto svete. Buďme citlivý na druhých ľudí na spôsob ich vnímania reality. Vytvorme si systém a dodržujme postupnosť krokov. Skúsme s low-endového spôsobu preskočiť na high-end a zamerajme sa zdola aj na stred a vrchol spoločnosti. Nesnažme sa venovať iba tým najjednoduchším. Prosme Boha o pomoc a múdrosť v týchto krokoch. Lebo On je Bohom naveky a isto ma aj plán pre nás detí  21. Storočia.

 

http://www.youtube.com/watch?v=a0eWIEQIIYs

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Myslím, že každý z nás môže evanjelizovať - žiť svoju vieru naplno a byť tak (aj nenápadným, nevtieravým ) príkladom pre ostatných.
Viera je vlastne dar, ktorý musíme objaviť a pestovať , ako prve sami v sebe. No a svojim životom ju ukázať aj ostatným. Vieru nikomu nevnútiš, nedá sa nasilu darovať.
Poznám zopár ľudí , ktorý sú síce pokrstený no svoju vieru nežijú, ale mi ani nedávajú najavo aby im to že ja ju žijem v praxi vadila, tolerujú ju.
Nemajú ani toľko veľa vedomostí o nej - iba základ (nehambím sa priznať , že ide o rómsku rodinu), ale myslím že aj kontakt s nimi má na nich vplyv.
Myslím , že aj to že ich neodpíšeme , má na nich vplyv a pomaly naštartujú život s Bohom (praktickú vieru). Mňa viedli vo viere rodičia odmala, a som im zato vďačná - za dar viery v JEDINÉHO PRAVÉHO BOHA.
Viem ,že nie som dokonalá a nikdy nebudem no svojim životom by som chcela podať to čo v sebe nosím - vieru podať ďalej. Možno jednoduchým spôsobom.
Priznám sa na mňa veľmi nezapôsobili skoro žiadne spoločenstvá, keď som bola mladšia tak mi skôr dali najavo to že ma nechcú.
Myslím, že v dnešnej dobe je problém spoločenstva taký, že nevieme prijímať nových členov ( a to len preto, že nemajú na všetko taký názor ako my). A veľmi ťažko prijímajú mladý starších , starší mladších...
Prepáčte taký dlhý komentár.
Pokoj a dobro!
Odoslané 26.12.2012 14:36.