Niekedy práve snehová prikrývka odhalí oveľa viac, ako žiarivé letné farby.

Napriek tomu, že už dlhé desaťročia existujú farebné fotografie, dodnes niektorí umelci dávajú prednosť čiernobielym. To sa netýka len fotografií, ale aj filmov, portrétov...

Akoby práve neprítomnosť farieb volala náš zrak, aby sa sústredil na podstatné detaily vo vnútri obrazu, a nenechal sa zviesť lákavými farbami. Aby sme si mohli lepšie všimnúť detaily tváre, charakteristické črty, či obrysy... Niekedy práve toto zbavenie sa "nánosu" farieb umožní viac sa prejaviť kráse, ktorá bola predtým akoby skrytá.

Príroda nám niekedy ponúka podobné divadlo, a to práve v zime. Krásna snehová nádielka zafarbí celé stvorenstvo do jednej farby. A napriek tomu ho prekrásne vyzdobí, a to tak, že ho všetci obdivujú. Nádherné tvary ihličnatých stromov, dominantné vrcholy hôr, rôzne skalné útvary vyniknú oveľa viac. Hoci na povrch sa zdá, že slnko sa nemôže vyhrať s ich farbami, predsa sa ich krása stane ešte viac výraznou.

Medzi židmi údajne existuje tradícia, podľa ktorej keď napadne v Jeruzaleme sneh, Boh dáva svojmu ľudu najavo, že mu odpustil hriechy. Samozrejme, nemusíme to brať doslovne. Ale je to veľmi pekné prirovnanie toho, čo sa deje v prírode - krásna snehová pokrývka pokryje všetky nedokonalosti, a krásne tvary zvýrazní.

To sa naozaj deje aj s dušou, ktorej bolo odpustené.