Boží orol

Učeník, ktorého Ježiš miloval

Je mi sympatické, že Ježišovi apoštoli neboli z jedného cesta. Určite to tak má byť aj v našich komunitách a spoločenstvách. Máme byť odlišní. To je tá pestrosť, ktorá vytvára zdravé napätie, kontrast a život.

Páči sa mi, ako Ján píše vo svojom evanjeliu o sebe. Nazýva sa „učeníkom, ktorého Ježiš miloval“.  To je excelentný pohľad. Aj mne by sa zišiel. S úsmevom si spomínam na to, ako Ján písal o vzkriesení. Peter a ten „druhý učeník“ bežali k hrobu a ten druhý dobehol k hrobu prvý. Ján, asi z úcty k Petrovi, na neho pri hrobe počkal a nechal, aby do hrobu vošiel Peter prvý. Bol rýchlejší, ale počkal na autoritu prvého spomedzi apoštolov. Ján bol rýchly, ale nie bezhlavý.

Nadchýna ma aj Jánov zmysel pre detail. Nezabúda pripomenúť, že kamenné nádoby v Káne boli naplnené „až po okraj“, že rozmnožené chleby boli „jačmenné“, že vôňa oleja, ktorým bol Ježiš pomazaný „naplnila miestnosť“.

Ján určite poznal niektoré z troch ďalších evanjelií. Neopakoval sa. Skôr veci doplnil. Neopisoval znovu slová ustanovenia Eucharistie. Radšej obšírne hovorí o Chlebe života, ktorý mal Ježiš v úmysle dať svetu.

Svätý Ján, oroduj za nás!