Blog

« Späť

Spasiteľ už prišiel a ja to nie som

Spasiteľ už prišiel a ja to nie som

Ani ty.

Stalo sa mi, že som sa na neho hrala. Možno to poznáte. Zachraňujeme

  • veci v robote
  • v rodine
  • vzťahy(svoje, ale aj iným)
  • akcie, ktoré chystáme...

Zachraňujeme a cítime sa zodpovední za to, ako to dopadne.

Moje srdce oslobodzuje veta: Spasiteľ už prišiel a ja to nie som.  Ani ty.

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Sestra Františka máš pravdu, veľa veci zachraňujeme,myslíme si, že všetko záleží od nás. ale Pán čaká našu odovzdanosť. On prichádza,vďaka za myšlienku
Odoslané 14.12.2011 18:55.
Jarmila Semanová
Aké jednoduché, trefné a stručné.

Ďakujem, sestra Františka. Aj za tú krásnu kresbu.

Áno, častokrát berieme na seba zodpovednosť, ktorá nám nepatrí.

Sme zodpovední za úsilie a za vlastné rozhodnutia. Nikdy nie za iných ani za výsledok udalostí, ktoré sa dejú okolo nás.
Odoslané 14.12.2011 21:03.
uz som cakal presne tento blog.. a cakal som aj trochu obsirnejsi.. emoticon ale aj tak dobre..
Odoslané 16.12.2011 19:09.
Keď sa nebudeme však modliť za niečo, či aj postiť alebo obetovávať a ich budeme mať "na háku" tak nemôžeme čakať aj nejakú reakciu od Boha v nich. Vari som ja zodpovedný za svojho brata? Povedal Kain Bohu, keď sa pýtal na Ábela. Netreba mať v sebe pýchu a považovať sa za nejakého spasiteľa. Sme však zodpovední za svojich blízkych. Máme si navzájom niesť kríže a starať sa o seba.
Odoslané 16.12.2011 19:36.
Jarmila Semanová
Mirko,

sme zodpovední za to, ako sa ku svojim blízkym správame.

Sme zodpovední voči nim - nikdy nie za nich.
Odoslané 17.12.2011 3:35 ako reakcia na Miroslav Čonka.
Súhlasím, naozaj oslobodzujúca veta.
Hrať sa na spasiteľa je jeden extrém. Ten druhý opačný je nerobiť nič, alebo málo, pretože: „ja na to nemám, ja nemôžem, ja to neviem, nech to robia iní, atď. ...“ jednoducho vyzuť sa zo zodpovednosti. Zlatá stredná cesta. Kiež by sa nám darilo spoznať svoje limity a múdro zaujímať to miesto, ktoré nám na tom našom území patrí.
Odoslané 17.12.2011 15:04.
Jarmila Semanová
Jožko,

postoj, o ktorom píšeš - ( „ja na to nemám, ja nemôžem, ja to neviem, nech to robia iní, atď. ...) je o vlastnom podceňovaní sa a o falošnej pokore, možno aj o lenivosti skúšať niečo nové a namáhať sa.

Môžem pracovať z plných síl a predsa sa nepovažovať za toho, od koho závisí výsledok mojej práce a snažení. To je o nebraní si zodpovednosti za druhých.

Každá zodpovednosť za samého seba ide ruka v ruke s vedomím vlastnej slobody.
Ak sa podceňujem a nechcem vlastnou mierou prispieť - a iba sa vyhováram, tak som sa vlastne rozhodol pre neplodnú pasivitu. A aj za toto rozhodnutie nesiem zodpovednosť.

Jožko,

nevnímam hlavnú myšlienku tohto blogu ako nájdenie strednej cesty o namáhaní sa
veľa a či málo. Ani to nie je zbavovaní sa zodpovednosti za vlastné voľby. Práve naopak.

Byť si vedomý vlastných kvalít, možností a vkladať úsilie do práce - a predsa sa nepovažovať za toho, na kom to všetko stojí. Urobiť všetko, čo môžem a čoho som schopný a výsledok odovzdať do rúk Všemohúceho.
Odoslané 17.12.2011 16:17 ako reakcia na Jozef Greš.
Jasličky v tvare kríža...
...tiež som videla keramické jasličky pri päte kríža s Ukrižovaným...
Kolíska a kríž
dva rôzne začiatky...
Odoslané 17.12.2011 16:42.
Jarka moja "opravárka":-). Tá Tvoja posledná veta to je presne to ako som to myslel, len ináč napísané.
Odoslané 17.12.2011 18:02 ako reakcia na Jarmila Semanová.
Jarmila Semanová
Jožko,

zase si pripadám, že som z Melmaku . . . :-o :-P :-) :-D
Odoslané 17.12.2011 23:11 ako reakcia na Jozef Greš.
Jarmila Semanová
Na našej planéte používame podobné slová alebo aj tie isté slovné spojenia ako Ty na vyjadrenie celkom odlišných vecí a skutočností ...

. . . alebo ako píše Exupéry - slová sú veľmi chabé schránky na to, aby sme nimi vyjadrili naše vnútro ...

- aj o tom je tento virtuálny spôsob komunikácie - chýba nám veľmi podstatná časť vzájomného zdieľania sa - neverbálna komunikácia.

Je mi to ľúto, Jožko, že Tvoje vyjadrenia opakovane "opravujem",
no aj tak si pre mňa darom.

Chcem ponúknuť pohľady melmakčanov - lebo aj takí sme ...
Odoslané 18.12.2011 5:43 ako reakcia na Jarmila Semanová.
Naše umieranie sa začína vlastne už pri narodení. Ale nemyslime teraz na to. Vianoce - to je čas radosti, veď chlapček sa nám narodí !
Odoslané 18.12.2011 20:55.