« Späť

Ako na to, aby sa sviatosť zmierenia (spoveď) stala radostnou sviatosťou?

 

tresk, bác ,plesk

všade sklo, nevidieť, že to,čo leží okolo, ešte pred chvíľkou bolo vázou.

Ups, čo teraz?

 

Čo urobíme, ak rozbijeme vzácnu vázu?

môžeme  :

A)  zamiesť  sklo pod koberec.... a tváriť sa že sa nič nestalo...

B) okamžite sa priznať majiteľovi vázy,  upratať nebezpečné črepiny, dohodnúť sa na odčinení , nahradení,...

 

Skúsme sa vcítiť do roly toho, čo sa mu podarilo rozbiť vázu a zamietol sklo pod koberec.

Cítime napätie? Strach? Kedy sa na to príde? Čo bude ak sa na to príde? pociťujete ten nepokoj? Viem že som urobil zle,ale bojím sa priznať sa,... pomaly si na to napätie zvykám, prejde pár dní a ja som stále v tom pocite, že možno to praskne teraz, možno o chvíľu....

Predstavme si čo sa ale stane, ak dieťa po tom, čo rozbije vzácnu vázu okamžite pribehne k mame, ockovi a povie: mami rozbila som tvoju vázu, prepáč veľmi ma to mrzí...nechcela som, bola som nepozorná, neuvedomila som si že sa to môže stať.... odpusť mi. jemi to ľúto. Ak sa cítite ak si predstavíte túto situáciu?

 

V ktorej situácii ste sa cítililepšie? Prečo?

Nie je to s nami tak aj pri spovedi?

Odkladáme ju? A sami si to iba zhoršujeme, žijeme v napätí, strachu, strese, deformujeme si svedomie...uspávame si ho falošnými ilúziami, že to až také strašné nebolo, ešte počkám ešte mám čas....

 Necítili by sme sa lepšie, ak by sme čo najrýchlejšie pribehli k nášmu nebeskému ockovi a povedali: oci odpusť mi, znovu som to spackal(a), je mi to veľmi ľúto. Je mi ľúto , že som ťa sklamal(a) Prepáč.

Je na nás, aby sme sa rozhodli či A alebo B sa stane našim živtným princípom riešenia podobných situácií.

Ja si vyberám B a vy?

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Odoslané 6.12.2011 12:34.
Nuž ja napríklad si vôbec nemôžem dovoliť dlhšie odkladať sv. spoveď. Aj dva dni sú veľa, ale nie vždy sa podarí zájsť hneď. Jednoducho keď urobím hlúposť nejakú, tak musím ísť, keby som aj neviem jak nechcel. Nedá sa. A okrem toho by sa ozaj všetko len zhoršilo. Kto má pokoru, tomu nerobí až také problémy ísť na spoveď. A dnes sa už nerobia verejné pokánia ako kedysi, keď určitý ľudia mali aj zakázaný vstup do kostola a pred všetkými museli robiť pred kostolom verejné pokánie. Dnešná spoveď to už zďaleka nie je také hrozné ako to bolo niekedy, keď človek bol vystavený riadnej potupe za svoj hriech.
Odoslané 6.12.2011 14:38.
Snažím sa viesť ľudí k tomu, aby si po hriechu uvedomili stav duše. Ťažký hriech - to je ako po požiari. U nás (SK) je ešte dosť silná prvopiatková tradícia, ktorá (niektorým) ľuďom bráni žiť v milosti posväcujúcej. Je to zvláštne - že to, čo pred sto rokmi pomáhalo ľuďom k častej sv. spovedi a sv. prijímaniu dnes je to zväzujúca tradícia. Myslím, že ešte horšie je to s "predvianočným" spovedaním. Pre mnohých to je formalita, aby "mohli ísť" raz - 2x na prijímanie a po sviatkoch ide život v zabehaných hriechoch. A títo sviatkoví kajúcnici to dobre vedia.
Odoslané 6.12.2011 23:20.
Asi by pomohlo zakázať prvopiatkové spovedanie, zakázať predvianočné a predveľkonočné spovedanie... Ak by bol v každom kostole kňaz hodinku pred svätou omšou denne... ( čo nieje možné vzhľadom na počet kostolov, filiálok, a kňazov, žiaľ ,zabezpečťiť, ani keby každý kňaz mal na pár hodín denne platenú sekretárku na zúradovanie papierov....katechétov na náboženstvo, animátorov na stretká....)

Alebo čistá matematika pomôže?
Na jedného kňaza pripadá u nás okolo 2 500 veriacich. Ak by sa každý chcel spovedať v prvopiatkový týždeň a potreboval by na spoveď 10 min. je to 416 hodín spovedania , o.k. veľa, dobre 5 min. na jedného hriešnika, 208 hodín spovedania. Ale 5 dní má dohromady iba 120 hodín, ak by chudák kňaz spovedal nonstop od pondelka do piatku polnoci....svojich ľudí by nevyspovedal ani keby v prvopiatkový týždeň nespal, nejedol a mal by svoje ovečky načasované deň noc presne po 2 minútach...
Takže? Ako?
Odoslané 7.12.2011 10:01 ako reakcia na Štefan Hrbček.
Kým sa spoveď neposunie pre človeka na duchovnú úroveň, zostane len tradíciou a nebude prinášať žiadne ovocie, alebo len minimálne a to predsa nechceme.
Odoslané 7.12.2011 10:06 ako reakcia na Štefan Hrbček.
Chlapci kňazi, ešte ma napadla jedna formulácia , ktorá mne ako penitentovi, veeeeeeeeeľmi dobre padne: Budem sa za teba a tvoj problém modliť. A prosím aj teba o modlitby za mňa, aby som bol svätý kňaz.

Takáto vzájomná pomoc je super, vytvára spolupatričnosť, a pocit že človek nebojuje sám.
Odoslané 9.12.2011 9:37.
nemyslím, že zakázať prvopiatkové spovedanie by bolo dobrý nápad. V tejto "tolerantnej" dobe sa už nemôžu vo veciach spojených s nadobudnutou tradíciou robiť prudké zásahy. Riešením je formácia svedomia, správna chápanie hriechu a zároveň veľkosti Božieho milosrdenstva. Cieľom kresťanského života nie je spovedanie sa, ale život v milosti Božej. Spoveď je "duchovný RESET" keď sa človek nechá oklamať nepriateľom našej spásy.
Odoslané 30.12.2011 0:28 ako reakcia na Otília Ferenčíková.