V pastierskom liste biskupov zaznela táto veta: "Vzniká tak atmosféra, v ktorej sa prežívanie sviatočného dňa nesviatočným spôsobom javí ako bežné a prijateľné, a to dokonca aj pre veriacich katolíkov."

Je to smutné, ale je to fakt, že veriaci naozaj v dnešnej dobe strácajú "zmysel pre veci Božie".

Stretnúť sa s tým môžeme určite veľa ráz a v rôznych podobách. Mne pri dnešnom čítaní pastierskeho listu napadli tieto dve skúsenosti:

Bol som kaplánom v meste, kde na internom oddelení nemocnice pracovali ako zdravotné sestry rehoľné sestričky, popri civilných sestrách.

Po Vianociach som zaregistroval medzi ľuďmi veľkú kritiku, ba priam pohoršenie, že z týchto rehoľných sestier ani jedna nemala počas sviatkov na oddelení službu, ale slúžili tam zdravotné sestry, ktoré kvôli tomu nemohli prežívať sviatky v kruhu rodiny, so svojimi deťmi.

"Čo sú to za Božie služobníčky, keď nie sú ochotné priniesť obetu pre dobro druhých?" zaznievalo rozhorčene až príliš často, než aby som na to nezareagoval.

A tak som sa vybral sestričky navštíviť v ich komunite a spýtať sa, prečo toto vzniklo.

"Je pravda, že ani jedna z nás nemala cez sviatky službu," povedali mi sestričky. "Ale nie preto, že by sme nechceli. Práve naopak, keď sme pred sviatkami na porade navrhli vrchnej sestre, že zoberieme služby cez sviatky, tak ostatné kolegyne na nás začali zazerať. Pretože to sú služby, kde sú veľmi dobre platené príplatky, a oni chceli zarobiť. Tak sme im ustúpili a ony si tie služby podelili medzi sebou."

Lenže rozhorčeným a pohoršeným debatným krúžkom pred kostolom to nevysvetlíte...

Aj druhý prípad súvisí s Vianocami.

Pri príprave birmovancov sa snažím dohliadať, či chodia pravidelne na svätú spoveď a či chodia na sväté omše.

Jedného birmovanca, ktorý bol v sobotu pred štvrtou adventnou nedeľou na spoločnej vianočnej spovedi, som v nedeľu (štvrtú adventnú) na omši nevidel. Nemal som hneď príležitosť zistiť, čo s ním bolo. Na polnočnej omši potom išiel na sväté prijímanie.

Keď som sa ho neskôr mal možnosť spýtať, zisťoval som, čo s ním v nedeľu bolo, že nebol v kostole.

"Boli sme s rodičmi v Bratislave na nákupoch," odpovedal mi.

"A na svätej omši si bol kde?" spýtal som sa ho.

"Nebol som."

"A potom, ako to, že si išiel na polnočnej na sväté prijímanie?" opýtal som sa znepokojene, veď záväznosť účasti na nedeľnej omši, ako aj podmienky pre sväté prijímanie by mu mali byť ako birmovancovi už jasné.

Jeho odpoveď ma však dorazila: "A prečo by som nešiel? Veď som predsa bol na vianočnej spovedi."

Neviem, či bola v tomto prípade hlavná miera viny na tom chlapcovi, či na rodičoch, ktorí ho viedli k takémuto praktizovaniu katolíckej viery...

Ak sa však niečo nepodarí zmeniť v nás - katolíkoch, zbytočne budeme plakať, či nadávať na to, aký je tento svet zlý a ako sa vzďaluje od Boha.