Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. Vzali ho a šomrali na hospodára: „Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.“Ale on jednému z nich odpovedal: „Priateľu, nekrivdím ti...“
Viď Mt 20,1-16
Je evidentné, že hospodár, ktorý v rôznu dennú dobu najal robotníkov do svojej vinice a potom nechal všetkým vyplatiť rovnakú mzdu, zámerne provokuje. Mohol svojho správcu poveriť, aby začal s vyplácaním mzdy u tých, ktorí boli najatí ako prví. Spokojne by si vzali svoj denár a v pokoji by odišli. Nikomu by neprekážalo, že hospodár necháva aj tým posledným vyplatiť po celom denári. Dal by im, koľko by chcel a aj vlk by bol sýty, aj baran celý. Hospodár však svojmu správcovi hovorí: „Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!“ Zjavne chce nechať tých prvých čakať a záleží mu na tom, aby videli, koľko zaplatí tým, ktorí pracovali iba jedinú hodinu. Ježiš ako rozprávač podobenstva podotýka, že tí, ktorí pracovali celý deň, si mysleli, že dostanú viac. Ich reakcia je však ďalším prekvapením. Keď schmatnú svoj dohodnutý denár, nešomrú na hospodára, že vyplatil tým, ktorí pracovali iba jedinú hodinu, rovnaký obnos ako im. Výčitka, ktorú adresujú štedrému hospodárovi, je ešte trpkejšia: „Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám...“ Takže im nejde ani tak o peniaze? Závažnosť tejto výčitky naplno odhaľuje až reakcia dobrého hospodára: „Priateľu, nekrivdím ti.“ Hospodár nazýva šomrajúceho robotníka svojím priateľom! Toto oslovenie nápadne pripomína Ježišovo uistenie: „Už vás nenazývam sluhami... Nazval som vás priateľmi...“ (viď Jn 15,15).
Šomrajúci robotník nepochopil, čo znamená práca vo vinici tohoto hospodára. Nemá záujem o jeho priateľstvo a už vôbec nechce, aby bol k nemu prizvaný ešte niekto ďalší. Podľa neho ide iba o pracovný pomer. Tí ostatní nie sú a ani nemôžu byť priateľmi. Sú to potenciálni konkurenti, ktorí ohrozujú jeho kariérny vzostup a beda, ak ich niekto postaví jemu na roveň!
Je evidentné, že Ježiš týmto podobenstvom zámerne provokuje. Už neprimerane vysoký finančný obnos vyplatený za jedinú hodinu práce stačí k zamysleniu nad obdivuhodnou štedrosťou nebeského hospodára. O to viac behá mráz po chrbte z obvinenia „ty si ich postavil na roveň nám“ vmeteného do tváre tomu, ktorý nás nazýva priateľmi, sám sa postavil na roveň nám, „nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom“, zriekol sa seba samého, uponížil sa a stal sa poslušným až na smrť na kríži“ (viď Flp 2,6-8).
