„Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov“ (Viď Mt 18,21-35). Z podobenstva sa hneď dozvieme, ako dopadlo vyúčovanie s týmto prvým sluhom. Ako ale pokračovalo účtovanie s ďalšími? Zdá sa, že podobenstvo sa skončilo akosi predčasne. A čo ďalší spolusluhovia? Koľko toho mali na rováši oni? V podobenstve sa spomína iba to, že sa veľmi zarmútili, keď videli tvrdosť a nemilosrdnosť svojho kolegu. Nedozvieme sa však, aký postoj zaujali, keď kráľ účtoval s nimi, a či ich vôbec predvolal na vyúčtovanie. Alebo snáď prestalo kráľa účtovanie baviť už pri prvom sluhovi? Dokázali sa ostatní zamestnanci poučiť z chyby svojho kolegu, alebo zostali iba pri zármutku? 

Príbeh, ktorý rozpráva Ježiš Petrovi, sa neskončil predčasne. Vlastne, neskončil sa vôbec. Ak sa nám zdá, že sa iba začal, ale chýba mu záver, tak sme na dobrej stope. Pokračovanie a záver príbehu je totiž iba v našej réžii. To my sme tí spolusluhovia, ktorých vyúčtovanie je ešte otvorené. My veľmi dobre vieme, koľko toho máme na rováši a koľko nám je stále odpúšťané. My sami rozhodujeme o tom, ako toto vyúčtovanie dopadne.