Ježiš povedal svojim učeníkom: „Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata. Ak ťa nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi. A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik.“
Viď Mt 18,15-20
Ježišom doporučovaný postup pri napomínaní blížneho, ktorý sa dopustil hriechu, pozvoľna graduje: najskôr napomenutie bez svedkov, potom so svedkami a napokon za prítomnosti celého spoločenstva. Maximálny trest, ktorý Ježiš stanovuje pre „nenapraviteľné“ prípady, je: „Nech ti je ako pohan a mýtnik“. Čo to ale znamená, že sa máme k niekomu správať ako k pohanovi a mýtnikovi? Než by sme sa rozbehli hľadať informácie v historických lexikonoch spoločenského styku, bude omnoho spoľahlivejšie zistiť si v samotnom evanjeliu, ako sa k pohanom a mýtnikom správal sám Ježiš.
Jedného mýtnika povolal, aby šiel za ním, a on šiel (viď Mt 9,9 a Mt 10,3). S mnohými ďalšími mýtnikmi a hriešnikmi stoloval, za čo si vyslúžil výtku od farizejov (viď Mt 9,10-11; Mt 11,18).
Pohanom sa nechal vydať do rúk, „aby ho vysmiali, zbičovali a ukrižovali“ (viď Mt 20,19). Údajov síce nie je priveľa, stačia však na to, aby sme zistili, že Ježiš nikdy neprejavoval súhlas s finančnými podvodmi či hrubosťami, ktorých sa pravdepodobne dopúšťali mýtnici, ani neschvaľoval bezbožnosť a hriechy, ktorými boli známi pohania. Nezdá sa však, že by sa Ježiš mýtnikov a pohanov stránil, alebo nimi pohŕdal. Naopak, z evanjelia sa jedni i druhí javia ako privilegovaní adresáti Ježišovej milosrdnej lásky. Mýtnikov volal „poď za mnou“, aby ich od špinavého mýtničenia priviedol na cestu do svojho kráľovstva, a pohanom vydal do rúk svoj vlastný život, takže práve oni boli najbližšie, keď aj za nich zomieral na kríži.
Nezdá sa teda, že považovať niekoho za pohana a mýtnika znamená ukazovať na neho prstom a prípadne si v jeho prítomnosti znechutene odpľuť. Je pravdepodobnejšie, že mať niekoho za mýtnika znamená „investovať“ do vzťahu s ním ešte viac milosrdenstva, aby prostredníctvom nás konečne aj on zachytil Ježišovo pozvanie „Poď za mnou!“ Mať niekoho za pohana, môže znamenať ešte viac prejavov nezištnej lásky, aby mu konečne došlo, že Ježiš položil život aj za neho.