Vatikán 25. októbra – Dopoludňajšou svätou omšou vo Vatikánskej bazilike Svätý Otec František za účasti členov 14. riadneho generálneho zhromaždenia Biskupskej synody uzavrel trojtýždňové stretnutie reprezentantov kolégia biskupov celého sveta na tému rodiny.
Práce synody sa skončili už včera večer hlasovaním o texte Záverečnej relácie a jej následným zverejnením. Pápež František rozhodol, že text sa zverejní rovnakým spôsobom ako v predchádzajúcom roku, čiže aj s uvedenými počtami hlasov pre jednotlivé body. Momentálne je text dostupný na internetovej stránke Svätej stolice v talianskom origináli. Oficiálne preklady do iných jazykov ešte neboli publikované. Synoda zároveň vydala aj vyhlásenie na podporu ťažko skúšanému obyvateľstvu na Blízkom východe, v Afrike a na Ukrajine.
Na záverečnej 18. generálnej kongregácii včera popoludní teda synodálni otcovia odhlasovali každý z 94 článkov Záverečnej správy jednotlivo. Pri všetkých bodoch hlasy „za“ presiahli dvojtretinovú väčšinu. Podiel súhlasných hlasov sa v drvivej väčšine pohyboval nad 95%, iba šesť článkov dosiahlo menej ako 85% hlasov.
Svätý Otec na záver vystúpil s príhovorom, v ktorom poďakoval Bohu za to, že viedol synodu svojím Duchom, vyslovil tiež vďaku všetkým účastníkom synody a osobitne sekretariátu pod vedením kardinála Baldisseriho, ako i tým, ktorí pracovali obetavo v úzadí.
Zároveň predložil synodálnym otcom aj rozsiahlejšiu úvahu o význame práve ukončenej synody, ktorá zostane odkazom pre budúcnosť. Rad radom vymenoval jednotlivé aspekty prínosu synodálnej skúsenosti pre samotný biskupský zbor, pre vnútorný rast Cirkvi a pre plnenie poslania Cirkvi v dnešnej dobe. Osobitne zdôraznil aspekt milosrdenstva a Božej vôle zachrániť každého človeka. Citoval pritom aj viacerých svojich predchodcov na Petrovom stolci: bl. Pavla VI., sv. Jána Pavla II., ako aj pápeža Benedikta XVI.
K svojmu príhovoru Svätý Otec pripojil aj veľmi hutnú formuláciu úloh, ktorých plnenie predpokladá poslanie Cirkvi dnes. Urobil tak formou tzv. akrostichu, kreatívnej literárnej skladby, v ktorej ku každému písmenu slova rodina – tal. „famiglia“ – priradil určitý aspekt pastoračného či misijného úsilia, ktoré potrebuje Cirkev cieľavedome rozvíjať. Napokon celkom na záver pápež František oznámil aj spomenuté rozhodnutie Záverečný dokument oficiálne publikovať.
Pri dnešnej eucharistii v Bazilike sv. Petra boli najbližšími koncelebrantmi Svätého Otca tí, ktorí sa najužšie podieľali na priebehu synody. Kardináli Wilfrid Fox Napier, Péter Erdő, André Vingt-Trois, Raymundo Damasceno Assis, Luis Antonio Tagle, Lorenzo Baldisseri a Mons. Bruno Forte. Koncelebrovalo vyše 300 ďalších účastníkov synody, včítane dvoch slovenských delegátov, Mons. Stanislava Zvolenského a Mons. Jána Babjaka SJ.
V homílii sa podľa svojho zvyku Svätý Otec sústredil na obsah Božieho slova nedeľnej liturgie, s čítaniami 30. nedele cez rok. Radostné proroctvo Jeremiáša o návrate zo zajatia i žalm 126, ktorý hovorí o plesaní vracajúcich sa Izraelitov, sú podľa jeho slov poukazom na Boží vzťah k ľudstvu, ktorý je vzťahom otcovského spolucítenia. Na úryvku z Listu Hebrejom a na evanjeliovom príbehu z Marka o uzdravení slepého Bartimeja ukázal, aký je spôsob Božieho konania: Boh sa osobne približuje k človeku a zachraňuje ho, aby kráčal spolu s ním.
S blížiacim sa poludním dnes veriaci celkom zaplnili nielen Námestie sv. Petra, ale aj ústie do ulice Via della Conciliazione. Pred modlitbou Anjel Pána spolu s nimi, Svätý Otec v príhovore z okna Apoštolskoho paláca vyzval ďakovať Bohu za dar, ktorým je práve skončená synoda pre celú Cirkev.
Príhovor pred modlitbou Anjel Pána:
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnes ráno sa svätou omšou slávenou v Bazilike sv. Petra uzavrelo Generálne zhromaždenie Synody biskupov o rodine. Pozývam všetkých ku vzdávaniu vďaky Bohu za tieto tri týždne intenzívnej práce, oduševňovanej modlitbou a duchom opravdivého spoločenstva. Bolo to namáhavé, ale bol to aj ozajstný Boží dar, ktorý istotne prinesie veľa ovocia.
Slovo „synoda“ znamená „spoločne kráčať“. A to, čo sme zažili, bolo skúsenosťou Cirkvi, ktorá je na ceste, kráča osobitne s rodinami svätého Božieho ľudu, rozptýleného po celom svete. Preto ma osobitne zachytilo Božie slovo, ktoré nám dnes prichádza v ústrety v Jeremiášovom proroctve. Hovorí takto: «Hľa, privediem ich späť zo severnej krajiny a z končín zeme ich zhromaždím. Bude medzi nimi slepý i chromý, spolu ťarchavá aj rodička: vráti sa sem veľké spoločenstvo». A prorok dodáva: «Odchádzali s plačom, privediem ich späť v úteche; a budem ich viesť cez potoky vôd, rovnou cestou, nepotknú sa na nej, lebo ja som Izraelov otec» (porov. 31,8-9).
Toto Božie slovo nám hovorí, že prvým, kto chce kráčať spolu s nami, kto chce konať „synodu“ spolu s nami, je práve on, náš Otec. Jeho „snom“, od vekov až na veky, je vytvoriť ľud, zjednotiť ho, viesť ho do zeme slobody a pokoja. A tento ľud je tvorený z rodín: je tu «ťarchavá žena aj rodička», je to ľud, ktorý pri svojom kráčaní posúva život ďalej vpred, s Božím požehnaním.
Je to ľud, ktorý nevylučuje chudobných a znevýhodnených, ale naopak ich začleňuje. Prorok hovorí: Je «medzi nimi slepý i chromý». Je to rodina rodín, v ktorej ten, komu sa darí len s námahou, nezostáva odtisnutý, ponechaný vzadu, ale dokáže držať krok s ostatnými, pretože tento ľud kráča podľa tempa tých posledných, ako sa to robí v rodinách, a tak, ako nás to učí Pán, ktorý sa stal chudobným s chudobnými, maličkým s maličkými, posledným s poslednými. Neurobil tak preto, aby vylúčil bohatých, veľkých a tých, čo sú prví, ale preto, lebo toto je jediný spôsob, ako zachrániť aj ich, ako spasiť všetkých. Kráčať s maličkými, s vylúčenými, s tými najposlednejšími.
Priznám sa vám, že toto proroctvo o kráčajúcom ľude som si dal do súvislosti aj s obrazmi utečencov pochodujúcich cestami Európy, s touto dramatickou realitou našich dní. Aj im Boh hovorí: «Odchádzali s plačom, privediem ich späť v úteche». Aj tieto rodiny najviac trpiace, vykorenené z vlastných krajín, boli s nami prítomné na synode, v našej modlitbe a v našich prácach, cez hlas niektorých ich duchovných pastierov, prítomných v zhromaždení. Títo ľudia hľadajúci dôstojnosť, tieto rodiny hľadajúce pokoj zostávajú naďalej s nami, Cirkev ich neopúšťa, pretože sú súčasťou ľudu, ktorý Boh chce vyslobodiť z otroctva a priviesť k slobode.
A tak sa v tomto Božom slove odráža tak synodálna skúsenosť, ktorú sme práve zažili, ako aj dráma utečencov na pochode po cestách Európy. Nech nám Pán na príhovor Panny Márie pomáha, aby sme ho aj uskutočňovali v štýle bratského spoločenstva.“

zdroj:http://sk.radiovaticana.va/

Pre MK Rastislav Mečiar