Privítanie v našom meste pre haváriu takmer nestihol. Zo začiatku si musel zvyknúť na pochmúrny kostol i vzťahy s Rómami. O tom, čo by pomohlo farnosti aj o novej náročnej výzve, hovorí Štefan Hrbček – kaplán, ktorý lieta, no zostáva pri zemi.

Fotografický experiment "Hamletovská adaptácia" (2015)

Do Starej Ľubovne ste prišli pred tromi rokmi. Pamätáte si ešte na prvé pocity a očakávania, ktoré ste mali? Bola následná realita od nich výrazne odlišná?

Pamätám si veľmi dobre na 12. júl 2012. Všetci noví kňazi sme mali mať prvú spoločnú omšu vo farnosti, ale medzi Ružbachmi a Hniezdnym bola veľká havária, tak som netušil, či to stihnem. Našťastie okolo 18:15 pustili dopravu a tak som vbehol do sakristie minútu pred začiatkom omše. Keďže sa vymenili všetci kňazi, cítil som od ľudí dosť veľké očakávania, že prinesieme zmenu, čo si myslím, že sa aj vo viacerých smeroch stalo. Ja som nejaké extra veľké očakávania nemal. Dosť veľa vecí mi prvý mesiac vadilo, ale zvykol som si. Prekážal mi „pochmúrny“ farský kostol, rozladený organ, spôsoby pána kostolníka, šablónovité vnímanie kňaza zo strany veriacich. Vďaka mojej povahe, nepridávať si ku skutočným problémom ďalšie, som sa skoro so všetkými týmito vecami zmieril a žil som si vo farnosti Stará Ľubovňa spokojne a šťastne, až kým ma nepreložili.

"Open air" modlitby v Podsádku

V rámci pastoračnej činnosti ste mali na starosti rómsku komunitu v mestskej časti Podsadek. Zvykali ste si dlho? Čo bolo najdôležitejšie, aby ste ich motivovali k spolupráci?

Do Podsadku som chodil často a najlepšie boli tie obdobia, keď dobre fungovala spolupráca s „komuniťákmi“ a rehoľnými sestrami.  Vydarili sa mnohé akcie duchovného, ale i spoločenského charakteru. Pastorácia v každej rómskej osade nesie určité špecifiká – pozitívne i negatívne. Výhodou v Podsadku bolo, že ľudia majú túžbu a záujem o Božie veci, prijímajú pozvania tam, kde môžu duchovne načerpať. Radi sa modlia a mnohí majú naozaj úprimný vzťah s Pánom. Tiež predchodcovia tu už urobili kus práce. Nevýhodou sú ich problematické vzťahy, súperenie a rozdeľovanie sa. V týchto záležitostiach som ich viackrát napomínal, ale myslím si, že aj môj nástupca bude musieť tieto veci okresávať.

Čo zaujímavé ste s nimi počas tohto obdobia zažili?

Tu by som asi odporučil popozerať si stránky RÓMSKA MISIA PODSADEK. Ale opäť chcem zdôrazniť, že je to predovšetkým výsledok spolupráce.

Pozeráte sa na rómsku problematiku inak, ako človek, ktorý s nimi nepracoval?

Samozrejme. To platí o každom, kto je v kontakte s Rómami. Široká verejnosť ich vníma len cez informácie z médií, alebo ich vidia pri herniach a potom pri kontajneroch (tie lokality spolu súvisia). Celkový obraz Rómov je v takomto svetle veľmi zlý. Každý, kto sa k nim priblíži a vstúpi do ich vzťahov, nájde medzi mini naozaj dobrých, pracovitých a priateľských ľudí. Som svedkom veľkej Božej milosti, lebo poznám životné príbehy ľudí, ktorí sa obrátili od veľmi hriešneho a prázdneho spôsobu života k životu vo viere.

Pri kotve v meste Porto Torres (2014)

Okrem iného ste v našej farnosti viedli aj biblické stretnutia. Ich forma máva prakticky rôznu podobu, každý kňaz alebo katechéta ich môže uchopiť inak. Aký bol váš zámer?

Biblické stretká som mal rád. V septembri 2013 za mnou prišla „delegácia“ z BIBLA, či by som mohol viesť tieto stretnutia. Súhlasil som s niekoľkými podmienkami. Na prvom stretku som ich upozornil na „možné riziká“ a zaviedli sme si určitý systém, aby to nejak fungovalo. Môj zámer bol, aby sme si „rozšírili horizont“ poznania a skúsenosti, a to aj cez pozývanie hostí, aj cez zapojenie samotných členov BIBLA do prípravy niektorých tém. Ja „nie som priateľ“ monotónnych prednášok a „svätých rečí“, preto som sa snažil nejakým spôsobom tieto stretká oživiť. Či sa mi to podarilo, neviem, môžu sa k tomu vyjadriť účastníci BIBLA. 

Našu farnosť ste tiež zaregistrovali na kresťanskej sociálnej sieti Moja Komunita. Mimo farských oznamov a oficiálnych informácií ste na ňu pridávali blogy, fotky, záznamy z kázní alebo články o aktivitách vo farnosti. Prečo je to podľa vás dôležité?

Konferencia biskupov Slovenska ponúka portál mojakomunita.sk ako veľmi vhodný webový priestor, kde sa farnosti môžu prezentovať. Keďže Moja Komunita okrem webového priestoru ponúka aj prvky sociálnej siete, publikovanie informácií na tejto platforme je efektívnejšie ako len na bežnej webovej stránke. Jej výhodu v porovnaní s inými sociálnymi sieťami vnímam v tom, že používatelia sa pri registrácii začleňujú do farností, čím sa podporuje aj „online“ život farnosti a vytvára to istý stimul pre vytváranie ďalších aktivít a duchovné povzbudenie. Informácie, napríklad o pastorácii Rómov, môžem jednoduchým spôsobom publikovať a dozvie sa o tom celé Slovensko, nielen moji „priatelia“, ako to býva na iných sociálnych sieťach. Farníci zatiaľ používajú mojukomunitu prevažne pasívne, prečítajú si len oznamy a nové články. Verím, že táto stránka sa bude tešiť obľube u ľudí a aj viacerí nájdu motiváciu, aby sa zaregistrovali. Som rád, že sa tento portál stále vyvíja, chystajú vraj vylepšenia – nové nástroje na publikovanie fotiek, farských oznamov a videí. Bude to zas o niečo jednoduchšie J Server Mojej Komunity je v skupine serverov, na ktorých je umiestnených 95% oficiálnych kresťanských katolíckych webov (KBS, postoj.sk, zksm, a iné). Je do dobré, ak sa veci spájajú, je to jeden z kľúčových momentov Ježišovej veľkňazskej modlitby. Prax ukazuje, že to prináša dobré ovocie.

Príprava svetelných scén na štefanskú zábavu

Tí, ktorí vás poznajú, vedia, že máte množstvo záľub od cyklistiky cez horolezectvo až po paragliding. Našli ste si pre nich v našom meste a okolí dostatočné možnosti? Obľúbili ste si niektoré miesta?

Za posledné tri roky som mal radikálne iný časový menežment ako v predošlej farnosti, takže na lezenie a lietanie nebol čas. Skoro vždy platil zákon schválnosti, že ideálne počasie na lietanie bolo práve cez prvopiatkový týždeň. Viac času som však mohol venovať kutilstvu, krajčírstvu a čítaniu, vyšli mi aj niektoré cestovateľské plány. Práve tu v Ľubovni som naštudoval protokol DMX 512 a naučil som sa narábať so svetlami. Bicykel som využíval ako flexibilný dopravný prostriedok. Obľúbil som si Ľubovniansky hrad, cestu cez les z Podsadku k hradu a tiež „komeňák“, kde som večer chodieval behávať a debatovať s ľuďmi.

Návšteva mladých zo Spoločenstva Dobrého Pastiera

Ako by ste chceli, aby si vás Ľubovňania pamätali? Ako budete spomínať na nás vy?

Možno niečo takéto: „Bol tu taký kaplán, čo mal trochu odlišný štýl, večný optimista.“ Pamätať si ma budú tak, ako ma mali možnosť poznať. Ja na Staroľubovňanov budem spomínať len v dobrom. Mal som možnosť spoznať veľa vzácnych ľudí, a verím, že dobré vzťahy ani čas, ani vzdialenosť nezničí.

Fotka z nočnej túry v Tatrách

Existuje niečo, čoho zmena by podľa vás pomohla našej farnosti? 

Farnosť Stará Ľubovňa je dobre fungujúca farnosť. Má už svoj „zabehnutý poriadok“ čo je v mnohých veciach veľmi dobré, len občas to „ľubovnianske odjakživa“ je brzdou pre niektoré nové veci, ktoré by farnosti prospeli. Moje návrhy som vo svojom čase osobne povedal pánovi dekanovi, nebudem ich teraz uvádzať, aby som sa nehral na príliš múdreho.

Odišli ste do rómskej obce Lomnička, v ktorej službu mnohí vnímajú ako veľmi náročnú úlohu. Je to pre vás výzva?

Do Lomničky som sa nepýtal a ani vo sne by som tu netúžil ísť. Vždy som ľutoval tých, čo tu boli a tajne som dúfal, že sa tejto farnosti počas svojho kňazského pôsobenia nejako vyhnem. Poslušnosť biskupovi si však vyžaduje, aby som bol na tomto mieste. Mal som dva mesiace, aby som sa s tým nejako zmieril. Výzva to môže byť asi v takom význame, aby som sa postavil chlapsky k úlohe „farára v Lomničke“, ktorá obnáša omnoho viac, než len odslúžiť omšu, krstiť a spovedať. Ale o tom možno v ďalšom rozhovore o rok, keď budem mať už nejakú skúsenosť.

Na konci omší ste občas zvykli povedať vtip. Myslím, že vás to charakterizuje. Dajte nejaký na záver aj teraz...

Idu dvaja kamaráti..

Jeden sa pýta druhého: " Počuj, na čo zomrela tvoja svokra?"

On odpovedá: "Ja ti ani neviem na čo žila." 

 

 

FOTO: Osobný archív Štefana Hrbčeka