Zažívame boj o srdce človeka, ktoré je sídlom mravnej osobnosti: „Lebo zo srdca vychádzajú nečisté myšlienky, vraždy, cudzoložstva, smilstvo ...“ (Mt 15, 19). Boj proti modloslužbe vyžaduje očisťovanie srdca. Šieste blahoslavenstvo hovorí: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha“ (Mt 5, 8). Slová „čistého srdca“ hovoria o tých, ktorí svoj rozum a svoju vôľu dávajú do súladu s požiadavkami Božej svätosti. Snaha získať a zachovať si čistotu srdca vyžaduje od každého neustály boj, v ktorom sa vzmáhame len s Božou milosťou.
Usilovať sa o čistotu viery znamená žiť evanjelium, rozhodnúť sa žiť v jednote s Bohom, plniť jeho vôľu. Čistota viery voči Bohu nás robí slobodnými. Iba v slobode sa môžeme rozhodnúť pre Boha a nerobí nám ťažkosti plniť jeho vôľu. Ak toto prijmeme, pochopíme, že Boh chce naše šťastie, lebo nás nesmierne miluje. A práve viera nás vedie k tomu, aby sme sa k nemu obracali ako k svojmu prvopočiatku a k svojmu poslednému cieľu, ničomu nedávali pred ním prednosť a ničím si ho nenahradzovali. Ľudstvo blúdi a je zmietané nepokojom. Srdce človeka sa odklonilo od svojho Stvoriteľa a upadlo do zajatia sveta plného modiel a bohov. Do srdca si nahromadil nánosy plné nezmyslov, keď si stvorenie zamenil za Stvoriteľa.
Základným problémom sa v skutočnosti stáva pýcha vyvoleného ľudu, samoľúbosť Božích požehnaných, sebestačnosť veriacich, v ktorej jednotlivci alebo skupiny v konečnom dôsledku Boha nepotrebujú. Táto nepotrebnosť živého vzťahu k Bohu je koreňom k všetkej mŕtvosti viery, prekážkou akéhokoľvek vzťahu modlitby a duchovného vzrastu. To, čo nás vzďaľuje od Boha, nie je náš nedostatok, slabosť ani náš konkrétny hriešny skutok, ale skôr to, že sme nafúkaní, pyšní a samoľúbi, sami chceme vyrásť a vystúpiť k Bohu. Boh v nás chce prebývať a hriech, ktorého sa človek nechce zbaviť, je príčinou toho, že sa tak nedeje. Človek reaguje na ponuku Zlého. Vracia sa späť k otroctvu, lebo neprijíma do svojho srdca Stvoriteľa. Pácha zlo vo svojom srdci, zneucťuje nielen vlastný chrám, ale i Kristove telo, ktorým je Cirkev. Svätý Pavol adresuje v Korinťanom slová: „Vaše telo je chrámom Ducha Svätého, kto by tento chrám zničil, toho Boh zničí“ (I Kor 3,16 - 17).
Ak sme sa od Boha odvrátili a poškvrnili svoje telo či už praktikami, ktoré Biblia výslovne zakazuje, alebo sme hľadali pokoj vo falošných zdrojoch, je potrebné obrátiť sa k Bohu a pokáním oľutovať hriechy. Pán sa nevzdiali z tvojho srdca, ak ho uznáš za svojho Boha. Podstatné je obrátiť svoje srdce k Nemu a On bude môcť konať, ako to sám hovorí: „Potom budem na vás kropiť čistú vodu, že sa očistíte; od všetkých vašich škvŕn a od všetkých modiel vás očistím. A dám vám nové srdce a vložím do vás nového ducha, odstránim z vášho tela srdce kamenné a dám vám srdce z mäsa. Ducha svojho vložím a spôsobím, že budete kráčať podľa mojich nariadení a výroky moje budete zachovávať a prevádzať. Budete bývať v zemi, ktorú som dal vašim otcom a budete mojim ľudom a ja budem vašim Bohom. Vyslobodím vás od všetkých nečistôt“ (Ez 36,25 - 29). Toto Božie prisľúbenie je pre každého, kto sa zriekne klamstva modiel a ponúk novodobých guruov. Očista, o ktorej hovorí prorok, vytvorí v človeku nový nadprirodzený život a človek dostane veľký dar Božieho Ducha.
Jedinou odpoveďou na to, čo máme robiť, aby sme dosiahli oslobodenie a spásu, je prijať Ježiša Krista za svojho Pána a Spasiteľa a stať sa jeho nasledovníkmi. Musíme sa znova narodiť, inak nevojdeme do Božieho kráľovstva (porov Jn 3, 5 - 7). Človek sa krstom stáva kresťanom a je začlenený do Kristovho tela, ktorým je Cirkev. Účasťou na bohoslužbe a prijímaním Eucharistie sa zveľadí náš život. Obdržíme od Boha pravý pokoj, radosť, lásku, nádej, ktorú sme predtým hľadali vo falošných zdrojoch. Smrťou Ježiša Krista na kríži a jeho zmŕtvychvstaním je víťazstvo Božieho kráľovstva vybojované, ale každého z nás čaká boj proti rozličným úkladom diabla. „Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežactvami a mocnosťami, s vládcami tohoto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach. Preto vezmite si božiu výzbroj, aby ste mohli v deň zla odolať, všetko prekonať a obstáť.“ (Ef 6, 12 – 13)
Pokiaľ dejiny trvajú, bude sa odohrávať boj medzi dobrom a zlom v srdci človeka. Každý z nás sa má snažiť o budovanie Božieho kráľovstva tam, kde žije. Usilujme sa teda o spravodlivosť zbožnosť, vieru a lásku, čistotu, trpezlivosť, miernosť. Ak chceme vytrvať do konca, musíme viesť dobrý boj viery, aby sme dosiahli večný život. Iba čisté a priame srdce môže mať vzťah k Bohu, ktorý nám zaistí spásu, pretože ako hovorí Pán Ježiš, nič nečisté do nebeského kráľovstva nevojde (porov. 21, 27). Otec poslal Syna Spasiteľa sveta (Jn 4, 14) a On je Spasiteľom všetkých ľudí (1 Tim. 2, 3). „Lebo tak Boh miloval svet, že poslal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v Neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3, 16). Je len na človeku, aby sa odvrátil od svojich modiel a tak spoznal, že je stvorený z Božích rúk pre samotného Boha a nie pre hriech a samotu, aby sa klaňal temnotám a nezmyselným modlám.
Boh túži po šťastí človeka, preto budujme svoje chrámy pre oslavu a chválu Boha, pre vlastnú spásu a otočme sa tvárou k samému Bohu. Vyhoďme zo srdca klamné útechy a zhoďme zo seba masku. Iba vtedy spoznáme, že sme stvorení na obraz samého Boha a pochopíme slová sv. Augustína: „STVORIL SI NÁS BOŽE PRE SEBA A NESPOKOJNÉ JE NAŠE SRDCE, KÝM NESPOČINIE V TEBE, BOŽE“.
Text pochádza k knihy Odpoveď Cirkvi na fenomén Zlého vo svete z pera exorcistu Jozera Marettu. Viac sa môžete dozvedieť na seminári s exorcistom otcom Jozefom Marettom Téma: „Zbav nás zlého“.
