Blog

« Späť

Izreaeliti prešli po suchu Ex 14, 21,15a utorok po 16. nedeli

Izreaeliti prešli po suchu Ex 14, 21,15a utorok po 16. nedeli

Prvé definitívne víťazstvo. Čo hovorí mne?

Toto víťazstvo nie je koniec, hoci na záver liturgického čítania znie radostná pieseň z nasledujúcej kapitoly, Ex 15.

Je to iba začiatok, ale dosť presvedčujúci o tom, že je v Pánovom záujme, aby Izrael zvíťazil a išiel svojou cestou a Božou cestou. Tieto cesty majú byť totožné.

Ale nie je záležitosťou   veku ani jednotlivca, aby zabúdal... všeobecne sme náchylní na dobré dary, ktoré dostaneme od Pána, veľmi rýchlo zabúdať, zato krivdy, ktorých sa nám ujde, držať v srdci dni, týždne, desaťročia....do smrti.....

Boh nie je zlomyseľný, že necháva Izrael putovať cestami-necestami do zasľúbenej zeme štyridsať rokov . Keď si dáme námahu roztvoriť mapu, stačilo na to zopár týždňov .

Naši židovskí bratia sa potrebovali ale naučiť ohodnotiť cenu nadobudnutého víťazstva, a to aj za cenu úletov a vykoľajení. Pán je iba pedagóg. Preto tá dlhá "náučná cesta".

Pamätáme sa? Kto nás naučil z našich učiteľov najviac? Tí najprísnejší, nie tí, ktorí prižmurovali alebo dokonca zatvárali oči nad našimi nefair postupmi.

A v škole , ktorú budeme potrebovať  pre večnosť, ide presne o to isté.

Spievame a potom frfleme. A je z toho taký kolotoč....

Veru, ten Starý zákon "človečinou páchne", ale rozvoniava Božou láskou.

Nech je pochválené Božie Slovo. Amen.

napísal Mária-Irma Danieliszová
22.7.2013 23:33
4015 Prezretí, 7 Komentáre
vernosť radosť pánove cesty sú priame oplatí sa veriť bohu boh je pedagóg vrtkavé nálady v národe cesta víťazstva až do konca
Priemerne (1 Hlas)
Priemerné hodnotenie je 5.0 hviezdičiek z 5.

Súvisiace články

Najnovšie od tohto autora

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Pridať komentáre
Mária Künzl
Keby sme len mali vieru, že Boh skutočne chce jedine naše dobro, nefrfľali by sme ani na čas... Je nám to ťažko uveriť, aj keď máme plnú knihu dôkazov... Aj to, aby sme verili, je jeho dar. Prosme ho oň, túžme po ňom a čerpajme vodu z prameňov spásy, lebo on nám dá, život v hojnosti a radosť bez konca... Príď, Duch svätý! Amen!
Odoslané 23.7.2013 10:00.
Mária-Irma Danieliszová
Škoda, že si jediná, kto reaguje....som smutná, že iným je Božie slovo google a radšej si prečítajú nejakých "neutrálnych autorov", ktorí sa nám tu tlačia nie s duchovnými, ale obchodnými záujmami. A admini s klapkami na očiach. ....ale mňa Písmo fascinuje a budem sa oň deliť hoci s jednou osobou. Teraz bude prestávka....
Odoslané 23.7.2013 23:37 ako reakcia na Mária Künzl.
Zita Podhradská
... všeobecne sme náchylní na dobré dary, ktoré dostaneme od Pána, veľmi rýchlo zabúdať, zato krivdy, ktorých sa nám ujde, držať v srdci dni, týždne, desaťročia....do smrti", to je pravda.
Odoslané 24.7.2013 14:43.
Mária Künzl
Irmuška aj záchrana al. pomoc jedinej "hviezdici" je platná, ako keby sme zachránili zástupy...
pozn. Augustínova vízia o dieťati ako zbiera na morskom pobreží hviezdice a hádže ich do mora:o)
Odoslané 24.7.2013 15:06 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.
Mária Künzl
Zitka, je tak preto, lebo nás neučili s tým nič urobiť. S darom a s krivdou, pri nevšimnutí si darov otupuje duch a srdce človeka, pri hromadení krivdy človek doslova ochorie...
Dary si preto máme pripomínať a hovoriť o nich, často, a ďakovať bez prestania...
Odpustenie treba tiež cvičiť, nestačí len odpustiť..., to je málo. Pravé odpustenie má viac stupňov - prvé odpustenie, ktoré musí vyjsť zo srdca, rýchlo a opravdivo, ďalej prosba k Bohu aby prevzal tú vec, lebo inak tá vec bude naďalej trápiť človeka..., a napokon "zadosťučinenie" sa to volalo v minulosti - modlitba za toho, kto nám zlo spôsobil... aj potom ešte môže trvať nejaký čas, kým pocítime, že spôsobené zlo nemá moc a ak pokračujeme, naučíme sa skutočne odpúšťať bez toho, aby nás zlo od iného ťažko ranilo.
Odoslané 24.7.2013 15:16 ako reakcia na Zita Podhradská.
Eva Baranovičová
Možno jediná, čo reaguje, ale som si istá, že čítajú viacerí. ;-)
Ja si prečítam každý deň. Tieto tvoje starozákonné zamyslenia sú mi veľmi obohacujúce.
Odoslané 24.7.2013 17:38 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.
Eva Baranovičová
Veru, tú myšlienku o jedinej (pre mňa radšej ovečke ;-) ktorej trošku pomôžu moje písmenká) si často opakujem. A pokiaľ sa dozviem čo len o jednom čitateľovi, ktorý potreboval práve tú myšlienku, hneď som spokojná, že som nie nadarmo písala ;-)
Odoslané 24.7.2013 17:39 ako reakcia na Mária Künzl.