Nezľaknite sa, nemyslím si že sú dušičky....ale ten liturgický text vraví o vyvedení do inej krajiny. Izraelci verili v posmrtný život, ale trochu inak ako my. Bolo tam i nemálo povery, napríklad myšlienka, že by sa Jakub mohol pomstiť zo záhrobia za všetko, čo si od synov vytrpel. Ale zároveň ich to priviedlo na kajúce myšlienky,dokonca sa ponúkli Jozefovi za sluhov....Ten ich ale povzbudzuje a sľubuje im starostlivosť a poukazuje na Božie prísľuby.

Málo je nás takých, ktorí, ak nám odíde blízky, milovaný človek,na večnosť, neplačeme.  Motívy bývajú rôzne, dokonca u niekoho je žiaľ taký veľký, že už ani plakať nevládze, alebo ešte nedokáže na pohrebe..

Umrela mi mamka. V krásnom veku, o tri roky by bola oslávila sté narodeniny, pri plnom vedomí a dobrej pamäti.

Prvé štyri mesiace som neplakala. Hrial ma pocit, že som jej mohla poslúžiť do posledného výdychu.

Ale predsa.....Po Vianociach, kde sa zvyknú ľudia schádzať v radosti so svojimi rodinami, aspoň väčšina- človek si nie vždy spomenie na tých, čo trpia chorobami a núdzou, hladom, rozbitou rodinou- to doľahlo aj na mńa.

Spomienky na to, ako som sa niekedy za mladi správala ku mame, odvrávala , utiekla, odmietla čosi urobiť, sa začali vracať....a každá vyvolala slzu.

Potom som si pomenula: áno, opatrovala som...som ako zdravotníčka odborne zdatná....ale koľko razy som stisla zuby na zvonček v noci, želanie, ktoré som síce splnila, ale zdalo sa mi zbytočné....keď bolo treba ihneď  prezliekať ba dokoca v noci pustiť práčku....

Cítila som po tých pár týždňoch po smrti, ani keby mi Pán vyčítal: no, keby si nebola ani zašomrala, bolo by to bývalo krajšie...alebo pridala úsmev, že veď sa nič nestalo.... Žiaľ, je neskoro, stalo sa.

Na miesto dočasného odpočinku nosíme kvety, zapálime sviečku, pomodlíme sa....

 Ale už  v prvej a jednej z najstaších kníh Svätého Písma dostávame dvojakú útechu:  prvá je ľudská- " Nebojte sa, ja vás budem živiť, aj vaše deti"- hovorí Jozef bratom.

A sám sa dožil Efraimových a Manasesových detí  až do tretieho pokolenia.

Ale to nie je všetko. Najdôležitejšie je toto:

"Po mojej smrti sa vás Boh ujme a vyvedie vás z tejto krajiny do krajiny, o ktorej prisahal Abrahámovi, Izákovi i Jakubovi."

Tak pevne veril  Jozef slovám, ktoré dal Pán praotcom. Prijímajme i my Božie Slovo s takou pevnou vierou, aby sme podľa neho mohli v nádeji žiť, a aby ani smrť našich drahých  nenarušila našu nádej.

A neviem si predstaviť krajšie zakončenie tejto prvej biblickej knihy. A neurobiť si predsavzatie, že nepolistujem aj v ďalších.