Keď mi pohľad padol na recenziu knihy Cesta Slnka v januárovom čísle nášho farského časopisu, okamžite mi bolo jasné – túto knihu si musím prečítať! Rocková hudba s kresťanským posolstvom? Taliansko? Veď to sú predsa už celé roky veci blízke môjmu srdcu!
Príbeh o talianskej rockovej skupine podáva ako úprimné svedectvo líder kapely Francesco Lorenzi. Cesta The Sun viedla cez dno závislostí, túžby po sláve, povrchné vzťahy a hroziaci rozpad kapely až k Ježišovi, ku ktorému jej členov dostala viera a ochota prijať zmenu, otvoriť mu svoje srdce.
Neznáma kapela
Až do prečítania recenzie som o existencii tejto skupiny nevedela prakticky nič. Zachytila som akurát tak správu o ich koncerte v Bratislave v septembri 2016, kedy prišli na Slovensko uviesť slovenské vydanie ich knihy. No vtedy to bola pre mňa neznáma kapela. A navyše tu koncertovali deň pred mojím odchodom na zahraničnú stáž.
Tú však na tomto mieste nespomínam bezdôvodne. Išlo totiž o stáž v Taliansku, na ktorú som sa pripravovala dlhšie - i prostredníctvom hodín taliančiny. Aj keď som očakávala, že stáž bude pre mňa cennou skúsenosťou, spätne ju hodnotím ešte pozitívnejšie - ako trojmesačnú duchovnú obnovu. Prežila som v Taliansku obdobie Božej milosti po mesiacoch, ba až rokoch, keď ma pozemské, často nezmyselné starosti a zlyhania opakovane ťahali preč od Svetla.
Vďačná za túto duchovnú obnovu som po návrate domov na Vianoce v modlitbe prosila o silu udržať sa na tejto ceste... A práve tu vstupuje nový dar z neba, nečakaný poklad. Kniha Cesta Slnka. The Sun a ich piesne.
Hudba - spoločník na ceste
Len čo som prečítala knihu, bez dlhého rozmýšľania som si zaobstarala aj ich albumy. Bolo to, akoby mi uprostred januárových hmiel doviezli samotné talianske slnko – toľko svetla som cítila z ich hudby a textov. Kiežby ste ho pocítili aj vy! Radosť zo života a priateľstiev, túžba „byť ako budík“ pre tých, čo ešte spia a ignorujú nesebeckú lásku, súcit, nenachádzajú naplnenie vlastnej existencie alebo ho vôbec nehľadajú...
V mojom živote hudba a piesne, ktoré nesú svoje posolstvo, vždy hrali dôležitú úlohu. Je to pre mňa spôsob, ako hlbšie prežívať svoju vieru. Ešte výstižnejšie to vyjadril Francesco Lorenzi: „Hudba má aj tento účel – je to spoločník na ceste, kompas, vietor v plachtách“ (zo sprievodnej knihy k CD Cuore aperto).
Byť svetlom
Presne na druhý deň po vypočutí si ich CD (jeden z albumov sa volá Luce, teda Svetlo) som na svätej omši v evanjeliu počula: „Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 5, 14-16).
Božie náhody („dioincidenze“, ako ich po taliansky nazýva Francesco Lorenzi). Pomocou tohto výrazu dokážem najlepšie popísať čas, kedy mi náš Pán poslal do mojej cesty dar v podobe The Sun. V tej chvíli som si jasne uvedomila i nový zmysel mojej dávnej túžby naučiť sa po taliansky. Vďaka tomu, že rozumiem textom, objavujem v hudbe The Sub stále nové a nové drahokamy. Vyvolávajú vo mne túžbu rozdávať toto svetlo, stať sa „duchom Slnka“ („Spirito del Sole“), s otvoreným srdcom svietiť ľuďom okolo seba svojím životom a svojou vierou v Krista, prelomiť to tabu o duchovne... Pretože pre nikoho nie je nikdy neskoro vykročiť po ceste Slnka.
(http://www.farapd.sk/bartolomej-februar-2017/)
