V prvú novembrovú nedeľu, keď boli cintoríny osvetlené množstvom sviečok aj spomienkami tých, ktorí si prišli uctiť pamiatku svojich blízkych zosnulých, sa hŕstka odvážlivcov stretla v našom saleziánskom stredisku, aby sa spoločne vydala pátrať po tajomstve prázdneho hrobu. Cestou na cintorín postupne odhaľovali časti príbehu istého muža, ktorý toho veľa prežil, no nakoniec skončil tam, kde sa končí životná púť každého z nás a kde sa začína večný život. Aj keď ich cestou sprevádzal vytrvalý dážď, nakoniec dorazili do cieľa ich cesty. Na cintoríne ich na pár chvíľ pred dažďom ochránila kaplnka, ale vzápätí sa vydali hľadať hrob tajomného muža. Aj napriek nečasu v podobe vytrvalého dažďa, tmy alebo blata, sa popri predieraní pomedzi hroby dokázali obetovať a hľadaný náhrobný kameň úspešne našli. Po tejto návšteve ostal hrob zaliaty svetlom sviec. Modlitbami bol obdarený nielen náš neznámy, ale aj duše v očistci. Aj keď sa zdá, že príbeh každého jedného z nás končí na tomto tichom mieste, prechovávame nádej v to, že na konci vekov ostane náš hrob prázdny. A čo vy?