Sviatok Nanebovzatia Panny Márie je zo všetkých mariánskych sviatkov najstarší. Tradícia ho spomína už pred efezským snemom, ktorý bol v roku 431. Slávil sa aj v najstarších východných cirkvách – v arménskej i etiópskej. Postupom času sa šíril na celú Cirkev.

Pod nanebovzatím Panny Márie rozumieme jej prechod s telom i s dušou do slávy zmŕtvychvstalého a nanebovstúpeného Krista. Takto sa nepoškvrnená Matka aj telesne podieľa na oslávení svojho Syna. Na nej sa bezodkladne spĺňa to, čo Kristus získal svojím zmŕtvychvstaním pre tých, čo sú spojení s Bohom a čo sa na nich splní pri druhom Kristovom príchode.
Náuka o nanebovzatí Panny Márie je záväzný článok viery (dogma), ktorý na žiadosť takmer všetkých biskupov na svete vyhlásil pápež Pius XII. 1. novembra 1950. Slová vyhlásenia sa nachádzajú v dogmatickej bule "Munificentissimus Deus" a hovoria: "Nepoškvrnená a ustavične panenská Božia Matka Mária bola po ukončení svojho pozemského života s telom i dušou vzatá do nebeskej slávy".

Nanebovzatá Panna Mária oroduj za nás hriešnych :-)