Blog

« Späť

Načo nám je nejaká nedeľa?!

Načo nám je nejaká nedeľa?!

Sviatok verzus piatok

 

Načo nám je nedeľa?

Slávenie nedele sa vytráca a nám stále nedochádza o čo všetko tu ide. Spôsob akým dnes organizujeme
svoj čas, nie je len o praktických záležitostiach, ale je symbolom toho ako žijeme. To ako vnímame
naše dni, týždne a obdobia prezrádza čo veríme o sebe samých. Naši predkovia mali veľmi bohatý
a komplexný systém na opísanie času: prima, tercia, sexta ... deň na obchodovanie, deň na umývanie,
čas strihania oviec, čas žatvy. Vo svete bez elektrického prúdu a ústredného kúrenia sa ľudia orientovali
podľa prirodzených rytmov slnka a mesiaca. Avšak sedemdňový cyklus nie je darom prírody. Príroda
nepozná prirodzený zoznam významov. Niektoré spoločnosti nepoužívali pravidelný cyklus dní
a mesiacov. Francúzski revolucionári v mene „rozumu,“ ktorý mal oponovať kresťanstvu reformovali
týždeň na desaťdňový cyklus. Ruskí revolucionári v mene „ ekonomickej produktivity“ sa pokúšali
o päťdňový cyklus pracovných smien. Tieto štáty nemali ďaleko od toho, aby bolo totalitnými
pracovnými štátmi. Dôsledkom čisto svetského ponímania práce a času je čisto svetsky ponímaní čas bez
práce. Už ho nenazývame „oslavou,“ ale iba časom „voľna“ Božia oslava je viac než len zábava, rozptylka
a hra.

Nedeľa a predtým Sabat, bola veľkým a odvážnym experimentom, experimentom zasvätiť čas
predovšetkým Bohu. V našej spoločnosti sa z nedele postupne stáva iba ďalší deň, kedy jedni pracujú
a druhí nie. Táto zmena nenastáva v mene niečoho, ale skôr ničoho. Nedeľa prestáva byť oslavou
nového života v Kristovi, prestáva byť naplnená pozitívnym obsahom. Ak z nedele neostane nič viac
ako ďalší deň na nákupy, bude to prejavom nášho pohľadu na seba samých. Už nebudeme opisovať
samých seba ako Božie deti, budeme mať o sebe oveľa menšiu mienku: staneme sa len dvojnohými
nakupujúcimi živočíchmi.

Nie všetci kresťania sa nechávajú unášať novými sekularizačnými trendmi. Viaceré katolícke
spoločenstvá a skupiny sa pridali k Európskej Nedeľnej Aliancii (European Sunday Alliance), ktorá
organizuje kampaň na ochranu nedele a bojuje za férovejšie podmienky pre rodiny. Ann Echterhoff,
právna poradkyňa pre inštitucionálne a sociálne záležitosti pri komisii Biskupských Konferenciách
Európskej komunity, ktorá je jednou z organizácii podporujúcich alianciu, povedala: „Niektorí hovoria, že
nedeľa bez práce sa už nevráti, ale mnoho členov tejto aliancie nezdieľa tento názor. Aliancia vznikla 20.
júna tohto roku v Bruseli a jej členmi je 65 cirkevných organizácií, spoločenstiev a občianskych asociácií.
Medzi nimi sú aj reprezentanti nemeckých biskupov, európskych jezuitov a poľská Solidarita. Členmi
aliancie sú aj rodinne zamerané organizácie z 12 krajín. Nedeľa je chránená zákonom Európskej únie
ako deň odpočinku pre deti a dospievajúcich. Ann Echterhoff povedala v rozhovore pre washingtonskú
agentúru Catholic News Service, že „sa práve pripravuje smernica, ktorá by mohla v európskej legislatíve
zabezpečiť to, že v nedeľu nebudú ľudia musieť chodiť do práce.“ Žiadostí o nedeľu bez povinnosti ísť
do práce je v Európe čoraz viac. Práve na tomto našom kontinente máme často pootvárané obchody aj
v nedeľu a nie je zriedkavosťou, že zamestnávateľ vyžaduje od zamestnancov, aby súhlasili s nedeľnými
pracovnými smenami. Poburujúce je aj to, že neraz zamestnávateľ za odpracované nedele ani nezaplatí.
Neprimerane nastavený pracovný čas, kde ľudia trávia v práci prehnane veľa času spôsobuje, že sa
vytvára dlhodobo neudržateľný vzorec pracovného času. To následne spôsobuje vážny negatívny dopad
na zdravie a bezpečnosť. Človek pod takto vyvolaným stresom je náchylnejší na choroby, čoho ďalším
dôsledkom je aj horšia pracovnú dochádzka. Európska Nedeľná aliancia má aj svoju deklaráciu. Jej

súčasťou je vyhlásenie, že „iba riadne chránený spoločný deň bez povinnosti ísť do práce umožňuje
občanom byť plne účastnými na kultúrnom, športovom, spoločenskom a náboženskom živote, vďaka
čomu budú kultúrne obohatení a prispeje to aj ich duchovnému blahu.“ Táto téma otvára aj mnohá iné
otázky. Jednou je hľadanie zdravej rovnováhy medzi zamestnaním a rodinným životom. Ďalšou otázkou
je nastavenie vnútorných obchodných pravidiel tak, aby ľudia nemuseli pracovať kvôli zlej finančnej
situácii aj v nedeľu.

Keď v roku 2004 vyhlásil pápež Ján Pavol II. rok Eucharistie, vyjadril čo očakáva od takéhoto roku.
Povedal, že „rok Eucharistie splní svoj cieľ, ak veriaci začnú naozaj sláviť Pánov deň.“ Sláviť Pánov
deň znamená mať Boha na prvom mieste. Znamená to tešiť sa z viery. Skutočne prežívaná nedeľa je
nádychom večnosti. Nedeľa hovorí o najpodstatnejších veciach a hodnotách. Nedeľa je prorockým
dňom, rozpráva o tom čo príde, rozpráva o tom, že jedného dňa všetko bude preniknuté Vzkrieseným
Pánom. Nedeľa nám hovorí o posledných veciach človeka. Nie sme odsúdení na večný pondelok, alebo
iný deň týždňa. Putujeme k večnej nedeli, k neutíchajúcej radosti a oslavy. Nedeľa nás oslobodzuje od
zdanlivého údelu večnej driny. Oslobodzuje pracujúceho človek, zdvíha ho, obnovuje ho. Nedeľa nám
pripomína, že práce nemá zmysel samá v sebe. Je len prostriedkom, nie absolútnou hodnotou. Nedeľa
je slávením, je kontempláciou toho čo je podstatné. Nie je to ničnerobenie. Je to aktívna kontemplácia
podstatných vecí v živote. Nedeľa je o počúvaní, pozeraní, vnímaní, pozorovaní toho čo je základom
všetkého. Je to iná aktivita na akú sme zvyknutí v iné dni. Nedeľa nie je pasívnym oddychom, ale
aktívnym slávením. Cez týždeň sme producentmi, v nedeľu príjemcovia. Nedeľu môžeme len prijať, lebo
hoci si vieme pominuteľné veci vyrobiť, večnosť si vyrobiť nevieme, je to Boží dar, jeho realita. Nedeľa
nás oslobodzuje aj od našich závislostí stále niečo robiť a produkovať. Učí nás vnímať a prijímať. Kto
slávi nedeľu, vidí, počuje a vníma čoraz lepšie veľký obraz sveta, v ktorého strede je Boh. Autentické
slávenie nedele pomáha prežiť pracovný týždeň úplne inak. Tak ako v nedeľu je centrom bohoslužba,
ktorej centrom je Boh. Centrom je hostina, ktorú pripravil Boh. Okolo Božieho stola sú jeho deti. To je
obraz Cirkvi a predobraz večnej hostiny s Bohom. Kto slávi, pripomína si svoju identitu a svoj príbeh. Kto
neslávi, zabúda kým je a na čo tu je. Pamätaj preto, aby si deň sviatočný svätil!

Článok bol publikovaný aj v Katolíckych novinách - Rastislav Dluhý