Keď Ježiš sedel za stolom so svojimi učeníkmi, zachvel sa v duchu a vyhlásil: „Veru, veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.“

Učeníci sa pozerali jeden na druhého v rozpakoch, o kom to hovorí.

Jeden z jeho učeníkov, ten, ktorého Ježiš miloval, bol celkom pri Ježišovej hrudi. Jemu dal Šimon Peter znak, aby sa opýtal: „Kto je to, o kom hovorí?“ On sa naklonil k Ježišovej hrudi a spýtal sa: „Pane, kto je to?“ Jn 13, 21-25

Som to ja...ten/tá, čo Ťa zradí, čo Ťa zrádza...Viem to o sebe (?) Čo je také silné a lákavé, že naozaj vydám svojho Krista? Za koľko a za čo zrádzam ja ? Často je to „dobrý pocit“ z ohovárania a kritizovania, milované skutky nečistoty, potom možno rozhodnutie, že mám právo hnevať sa a neodpustiť... Stojí to za to ? Stojí to za život Ježiša ? Veď nič nemá cenu života ! A dnes si to uvedomujem- že v stávke je príliš veľa. Pane, aj mi silu, nezrádzať Ťa- za nikoho a za nič, alebo nikto a nič mi nie je dôležitejšie ako Ty.