V posledných dňoch vydal kandidát na prezidenta, súčasný premiér Róbert Fico, veľmi dôležitý odkaz. Podľa môjho názoru znamená posun v jeho doterajšom spôsobe robenia politiky.

Prvým impulzom je video z Youtubu. Spolu so svojim kolegom Marekom Maďaričom sa zamýšľa nad svojim detstvom a rodinný pozadím, ktoré ho formovalo. Nešlo by o nič neobvyklé, ak ide o prezidentskú kampaň. Pán Fico sa však v tomto videu veľmi rázne profiluje ako kresťan katolík, pochádzajúci z katolíckej rodiny, absolvujúci katolícke sviatosti a pod.

Tým druhým, zásadnejším vyjadrením, je sobotňajší rozhovor v Slovenskom rozhlase. Vyjadruje svoje presvedčenie, že zákon o umelom prerušení tehotenstva je správny.

Róbert Fico sa vždy profiloval ako politik, ktorý sa snažil hovoriť to, čo ľudia radi počúvajú (vyhýbam sa slovu populista, aby opis jeho štýlu politiky nebol braný ako hodnotiaci). Už samotné programové nastavenie strany Smer ako „tretej cesty“ sa ukázalo prázdne alebo prinajmenšom v slovenskom prostredí neuskutočniteľné. Podobne, posledná volebná kampaň s headlinom „Ľudia si zaslúžia istoty“, viac ako o sociálnom cítení hovorí o potrebe udrieť na strunu, ktorá bude rezonovať. Samozrejme, tento prístup nie je ničím novým, ale v prípade súčasného premiéra ide o základný kameň jeho štýlu politiky.

Prečo teda hovorím o posune? Pán Fico z týchto dvoch vyhlásení jasne hovorí: som katolík a potraty sú OK. A čo vyplýva z tohto postoja? Róbert Fico opúšťa pokojné vody zmierlivosti, vyhovárania sa, nekonečného manévrovania a alibizmu a azda prvý krát otvorene prináša do politiky hodnotový názor. Tu sa to však nekončí, pretože týmto názorom konfrontuje (minimálne) katolíckych biskupov a všetky kresťanské kruhy, ktoré sa stotožňujú s pro-life. Konečne vystúpil zo šedého tieňa, v ktorom mu 44,42% populácie Slovenska nemalo dôvod niečo vyčítať. Postavil sa do svetla reflektorov, kde sa každý volič rozhoduje veľmi jasné: súhlasím s potratmi alebo nie.

Osobne mi príliš nezáleží na tom, či sa štýl politiky Róberta Fica mení, či začína hovoriť to, čo si naozaj myslí a pod. Za oveľa dôležitejšiu pokladám reakciu slovenskej, stále kresťansko-katolíckej spoločnosti. Rukavica bola hodená. Alebo ju Slováci nechajú nepovšimnutú na zemi a pri krúžkovaní pána Fica dajú jasne najavo, že viera je na Slovensku už iba údajom vo farskej matrike; alebo ju zdvihnú a ukážu, že na ochrane života ako integrálnej súčasti kresťanského života naozaj záleží.  

Z môjho pohľadu ide o dramatický moment. A nielen kvôli Ficovi. Jeho rozuzlenie napovie, či slovenská spoločnosť už dozrela do bodu, kedy dokáže robiť vlastné zodpovedné hodnotové rozhodnutia, ktoré určia budúci vývoj krajiny alebo sa ešte vždy nechá nalákať na lacné, prvoplánové a krátkozraké sľuby politických spasiteľov.