Mary a jej deti sa v osudnú noc v septembri 2023 ocitli v tichom prostredí dediny Widho v nočnej more. Okolo druhej hodiny rannej vtrhol al-Shabab do ich dediny a narušil pokoj ich skromného sídla.

„Keď tma obklopila náš skromný dom, cítila som sa ukrytá v jeho múroch, moje deti po mojom boku,“ povedala Mary. „Nevedela som, že nebezpečenstvo číha hneď za našimi dverami. Vzduch bol plný napätia, keď sa na našu dedinu rútili ozbrojení militanti a z ich zlovestnej prítomnosti mi behal mráz po chrbte.“ 

Keď sa útočníci pokúšali vniknúť do jej domu, Maryin syn sa jej spýtal, prečo je taký rozruch. Obával sa, že ten hluk prebudí dieťa. 

"Veľmi som sa bála o svojich synov a nemohla som ani zvýšiť hlas," povedala Mary. "Môj starší syn dieťa upokojil a vysvetlil, že votrelci boli militanti z aš-Šabáb." Nabádal ho, aby zostal ticho a poradil mu, aby sa modlil k Bohu o ochranu.“ 

Uprostred chaosu vtrhli islamskí extrémisti do domu rodiny a požadovali odpovede. 

"Je v dome tvoj muž?" zaštekal jeden z nich. 

Mary sa triasla strachom,  ale útočníkov ubezpečila, že sú sami. Ozbrojenci na ňu naďalej tlačili. Potom sa pozreli na jej najstaršieho syna Izaiáša. 

"Je to tvoj muž?" spýtal sa jeden z nich. 

„So všetkou silou, ktorú som dokázala zozbierať,“ spomínala si Mary, „povedala som im, že je to môj syn a nie manžel. 

Ozbrojenci vyšli von a odvliekli k jej domu jedného z Maryiných susedov, muža menom Daniel. 

"Nemilosrdne ho trápili, všetko v mene ich prevrátenej ideológie," povedala. „Ale Daniel, muž neochvejnej viery, sa odmietol vzdať svojej viery, dokonca aj tvárou v tvár smrti. Pomaly ho mučili a sledovali, ako prechádzal nesmiernou agóniou, dúfajúc, že ​​sa vzdá svojej viery. Daniel stál pevne vo svojej viere v Ježiša Krista,  až kým neprelial poslednú kvapku krvi.“ 

Mária stála paralyzovaná strachom. 

"Moji synovia sa na mňa obracali s prosbou o ochranu, ich nevinné oči boli plné zmätku a strachu," povedala. "Bolelo ma srdce, keď som bola svedkom brutality, ktorá sa pred nami odohrávala, bez možnosti zasiahnuť." 

Mary s hrdosťou v očiach spomínala na statočnosť svojho syna. Keď útočníci odišli, Izaiáš k nej pristúpil so slovami povzbudenia. 

"Navrhol, že by sme mali odísť a nájsť si bezpečnejšie miesto v obave, že by sa džihádisti mohli vrátiť a podpáliť náš dom," povedala Mary. „Jemným zovretím ma držal za ruku a ponúkol mi oporu, keď sme z nášho domu zbierali niekoľko základných vecí pri hľadaní bezpečia. Moje srdce sa rozbúšilo pýchou, keď som ho pozorovala, ako dôležitá je pre neho Biblia. Dával si ju do tašky.“ 

Žiaľ, nezostalo toho veľa, čo by sa dalo zobrať. Útočníci vyplienili dom a ukradli všetko, čo sa dalo, vrátane celej rodinnej zásoby jedla. 

„Napriek nedostatku zdrojov ma Izaiášovo neochvejné odhodlanie naplnilo nádejou, keď sme sa vydali na cestu aby sme našli útechu,“ povedala Mary. 

Predtým, ako útočníci z al-Shabab odišli z domu, sľúbili, že sa vrátia a budú pokračovať v násilnostiach, kým dedinčania nekonvertujú na islam.  

"Konvertuj alebo zomri, voľba, ktorú by nikto nikdy nemal robiť," povedala Mary. „Keď sme však utekali do neznáma, vedela som, že naša viera nás prevedie skúškami, ktoré nás čakajú. S Izaiášom po mojom boku som sa vydala na cestu do neznáma, v  nádeji, že jedného dňa nájdeme pokoj uprostred chaosu, ktorý nás hrozil pohltiť. 

 

Preklad a foto: International Christian Concern