Pastor Barnabáš žije v tábore pre vysídlených ľudí v Nigérii. Všetci sú kresťania, ktorí utiekli pred islamským militantným násilím. Nikto o tom nehovorí. Keď sa pastor Barnabáš prechádza táborom kde býva, upozorňuje na provizórne stany na všetky strany. Sú ich stovky s ľuďmi schúlenými vo vnútri, ktorí hľadajú útočisko pred slnkom. Toto sú ženy, muži a deti, o ktoré sa stará.

Žijú tu tisíce ľudí: neformálny tábor pre vnútorne vysídlených ľudí (IDP) v štáte Benue v severnej Nigérii. „Každý, koho tu vidíte je kresťan,“ hovorí pastor Barnabáš. "Sme vysídlení kvôli násiliu."

Na jeho tvári môžete vidieť súcit, keď rozpráva, ale je tu aj niečo iné: autorita, ktorá pochádza zo spravodlivého hnevu, že on a jeho cirkevná rodina skončili v takomto tábore.

Je to jeden z mnohých podobných táborov pre vnútorne vysídlené osoby v subsaharskej Afrike, kde bolo kvôli násiliu a konfliktom vysídlených 16,2 milióna kresťanov. Je to ohromujúce číslo. Väčšina sveta však ani nevie, že sa to deje.

„Tu v Nigérii sú vysídlené milióny kresťanov,“ hovorí pastor Barnabas. „V Afrike sú vysídlené milióny kresťanov. V správach sa o to nestarajú, politici o tom nehovoria, vlády o tom nehovoria, v globálnej politike sa o tom nehovorí. Nikto o tom nehovorí."

Preto je kampaň Open Doors Povstaň Afrika tak zúfalo potrebná.

“Hrozné miesto na život”

Pastor Barnabáš sa dostane do svojho stanu a zohne sa, aby to ukázal. On, jeho manželka Joy a ich rodina žijú v tábore takmer päť rokov, ich obydlie je vyrobené z akýchkoľvek dostupných materiálov – väčšinou z palmových listov a sietí proti komárom. Pre veľkú, osemčlennú rodinu je príliš malý.

 „Tábor pre vnútorne vysídlené osoby je hrozné miesto na život,“ hovorí pastor Barnabas otvorene. “Nemáme dobrú hygienu, nemáme vodu, nemáme toalety. Veľa ľudí zomiera. Len minulý týždeň sme v tomto tábore IDP stratili osem ľudí.

Ľudia by nežili v takomto tábore, keby mali inú možnosť. Žijú tu len preto, že mimo táborov je to príliš nebezpečné. Kvôli strašnému prenasledovaniu, ktoré ich vyhnalo sú tu.

Otrasný útok

Minulý rok a aj roky predtým bolo v Nigérii zabitých viac kresťanov pre vieru ako vo zvyšku sveta dohromady. Rovnaké násilné prenasledovanie sa rýchlo šíri v iných častiach subsaharskej Afriky kde sa šíri islamská extrémistická ideológia: okrem týchto vrážd je zranených, unesených, sexuálne napadnutých alebo nútených utiecť zo svojich domovov obrovské množstvo veriacich. Pastor Barnabáš sa ľahko dokáže vcítiť do ľudí v tábore, ktorí čelili tomuto násiliu. Sám zažil presne rovnakú skúsenosť.

„Bol som na farme so svojím bratom Everenom a jeho manželkou v piatok,“ spomína. „Počuli sme streľbu. Videli sme ľudí bežať rôznymi smermi. Nevedeli sme, čo sa deje."

Na komunitu zaútočili militanti Fulani, skupina islamských extrémistov, ktorí sú zodpovední za mnohé násilné útoky na severe strednej Nigérie. Pastor Barnabáš a jeho rodina sa pokúsili utiecť, no Everenovi a Friday sa nepodarilo ujsť. „Ozbrojenci zastrelili môjho brata a postrelili aj manželku môjho brata, ktorú potom zabili mačetou,“ hovorí. Je tomu už takmer päť rokov, ale bolesť zo straty je stále drsná.

 

Trvalé zranenia

Útok pokračoval. Pastor Barnabáš sa nemohol zastaviť, aby pomohol svojmu bratovi a švagrinej, ba dokonca ani len zobrať ich telá. „Utekal som ďalej,“ spomína si. "Potom sa militanti rozdelili a jeden z nich ma prenasledoval."

Tento muž sa pokúsil zaútočiť na pastora Barnabáša mačetou, no náhodou ju upustil. "Udrel ma do ruky a zlomil mi ju."

Aj po rokoch ho trápia tieto zranenia každý deň. Útok spôsobil dlhodobé škody a aj keď sa mu podarilo získať dostatok peňazí na zaplatenie počiatočnej operácie, nemôže si dovoliť odstrániť kov z ruky. Bez druhej operácie nemôže správne používať ruku. Je to každodenná pripomienka hrôzy, ktorú zažil rukami militantov.

Napriek hroznej skúške je pastor Barnabáš vďačný Bohu, že mu zachránil život. „Nebyť Božieho zásahu, nebyť Božej lásky, nebol by som tam, kde som dnes,“ hovorí.

Prečo boli napadnutí?

Motív takéhoto násilia islamských militantov je jasný: zničiť čo najviac kresťanov a kresťanských komunít. „Tento útok sa stal preto, že sme kresťania,“ hovorí pastor Barnabáš. „Keď na nás útočia, volajú nás 'capari'. To znamená, že nemáš žiadne náboženstvo." Militanti si nevážia ich životy, pretože ich považujú za neveriacich.

„V tomto tábore je veľa ľudí zasiahnutých bolesťou, mnohí sú zranení, mnohým boli zabití ich blízki,“ hovorí. „To ovplyvnilo nielen moju rodinu, že žijeme v tábore pre vysídlené osoby. Sú tu aj milióny Nigérijčanov, ktorí sú vysídlení. A nielen v Nigérii sa tieto veci dejú. Dejú sa v celej Afrike.“

Účinky tohto prenasledovania sú dlhodobé. Rovnako ako strašné straty na životoch, strácajú sa akékoľvek prostriedky na získanie príjmu alebo budúce príležitosti pre deti postihnutých veriacich. Ohrozuje to budúcnosť cirkvi. „Teraz som stratil všetko, čo som mal. Všetko v mojom dome a dedine bolo spálené,“ hovorí pastor Barnabáš. „Nemôžem sa postarať o svoje deti. Nemôžem ich nakŕmiť. Väčšina mužov si hľadá prácu, aby sa raz za deň najedli. Ale nestačí to ani na jedno jedlo.“

Zúfalý hlad

„Ak ste hladní, stratíte dôveru v Boha,“ hovorí. "Ak si chorý, ak nie si silný, môžeš stratiť dôveru v Boha." Ako pastor v tábore vidí ako mnohí veriaci bojujú o to, aby zostali verní Bohu, pretože nevedia, čí získajú ďalšie jedlo a musia sa pozerať na to, ako ich deti trpia. Dokonca videl, ako sa niektoré ženy v tábore pre vysídlené osoby obrátili na prostitúciu, aby získali peniaze na nakŕmenie svojich rodín.

Pastor Barnabáš sa zúfalo snaží pomôcť veriacim vo svojom tábore. "Nemám im čo dať," hovorí. „Môžeme sa spolu modliť a zdieľať Božie slovo. Ako môžeš kázať niekomu, kto je hladný, a povedať mu, že Boh sa postará, keď nemôžeš urobiť krok, aby si mu pomohol? Ako ich to povzbudí?"

Prenasledovanie zostáva skutočným nebezpečenstvom. Pastor Barnabáš každý deň vidí, ako muži v tábore zvažujú ťažké rozhodnutia. „Tento hlad vedie mnohých z nich k tomu, aby hľadali jedlo tam, kde na nich útočia militanti,“ hovorí. "Nemajú inú možnosť, musia sa tam znova vrátiť - a keď odídu, znova ich napadnú." Aj keď sa pastor Barnabáš rozprával s partnermi z Open Doors, počul hroznú správu, že Ifa, ďalšieho z jeho bratov, napadli militanti z Fulani, keď sa pokúšal nájsť potravu. Militant ho udrel mačetou po hlave a utrpel strašné zranenia.

Je to silná pripomienka neustáleho nebezpečenstva, ktorému čelia pastor Barnabáš a ostatní kresťania v tomto tábore – a milióny ďalších veriacich v celej subsaharskej Afrike.

Povstaň Afrika

Africká cirkev vyzýva globálnu cirkevnú rodinu, aby s nimi stála proti tomuto prenasledovaniu. Zdá sa im, že o tom nikto nehovorí – a preto je celosvetová štvorročná kampaň Povstaň Afrika  taká kľúčová.

Dnes sa môžete pripojiť ku kresťanom v subsaharskej Afrike. S vašou pomocou môžu miestni partneri Open Doors pokračovať v poskytovaní núdzového jedla a pomoci táboru vnútorne vysídlených osôb, pastorovi Barnabášovi a mnohým ďalším podobným.

 „Bratia a sestry, veľmi ste nás podporovali v oblasti jedla, najmä v tomto tábore pre vysídlených osôb,“ hovorí. "Boli sme hladní." Sme vám veľmi vďační.”

Výzva Povstaň Afrika nie je len pre napĺňanie fyzických potrieb ľudí – môže pomôcť veriacim vytrvať aj duchovne a dať im dôveru, že Boh ich neopustil, keď používa miestnych partnerov Open Doors ako svoje ruky a nohy. Miestni partneri tiež plánujú poskytnúť tréningy zručností a starostlivosť v traume, aby podporili dlhodobú odolnosť a sebestačnosť. Pomohli aj s naliehavými účtami Ifu za lekársku starostlivosť a zaplatili aj za operáciu ruky pastora Barnabáša.

Vďačnosť a naliehavá potreba

Pastor Barnabáš by rád poďakoval podporovateľom Open Doors – ľuďom ako ste vy – ktorí pomoc začínajú umožňovať prostredníctvom modlitieb a darov. „Sme vďační ako rodina. som vďačný aj ako jednotlivec,“ hovorí. „V mene táborov IDP sme vďační. Ďakujem, ďakujem. Boh vás žehnaj."

V regióne je stále toľko nebezpečenstva a prenasledovania a veriaci spoločenstva s pastorom Barnabášom túžia po čase bezpečia, istoty a hojnosti. Chcú ísť domov. Chcú, aby násilie skončilo. A chcú sa uzdraviť.

„Nestratím dôveru v Boha,“ hovorí Barnabáš. „Vždy budem povzbudzovať kresťanov, aby bez ohľadu na to, aká by bola situácia, stále verili Bohu, že jedného dňa sa vrátime do domovov našich predkov.

Zastavte násilie. Začnite uzdravovanie. Podpíšte petíciu Povstaň Afrika

Pridajte svoj podpis pod globálnu petíciu, v ktorej sa žiada, aby zraniteľní kresťania v subsaharskej Afrike získali ochranu, spravodlivosť a obnovu.

Podpíšte sa tu

 

Skrátené

Preklad a foto z Open Doors