« Späť

Smrť v(na) očiach

Smrť v(na) očiach

Toto som dnes odfotila u nás v markete.

 

 

Povedzte mi, ako môže niekto kúpiť dieťaťu takéto okuliare! Bŕŕŕŕ. Veď okuliare sa nosia, keď je krásny slnečný deň, ktorý nám dáva Pán.

Myslím, že by sa výrobcovia mali nad sebou hlboko zamyslieť.

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Som naplnená vďačnosťou k Duchu Svätému, že ma sem privial a mohla som toto zakúsiť na vlastné oči, že takto mladý človek sa díva na svet takými to čistými očami a vidí obludnosť stvárnení takýchto symbolov. Nech ťa žehná Pán a zahŕňa hojnosťou svojimi darmi Ducha, aby si mala vždy otvorené srdce a oči pre krásu, ktorá odzrkadľuje dobro.
Odoslané 29.6.2012 19:46.
Niekto aj vidí, nielen pozerá. Nech ťa si zahŕňaná ďalšími darmi Ducha Svätého, aby si prispievala k zdravému vývoju a ku skvalitňovaniu života.
Odoslané 29.6.2012 19:49.
Chcela som "odpovedať" na tvoju rečnícku otázku... ale Anička zareagovala lepšie. Tak len pridávam k jej slovám svoje Amen. emoticon
Odoslané 29.6.2012 21:17.
Výrobcom ide o peniaze a nič iné ich nezaujíma. Jeden rodič si kúpi takéto okuliare, aby jeho dieťa vyniklo, , ostatné decká aby nezaostali , si tiež kúpia okuliare a tak to ide dokola. A zrazu badáme, že každý okolo nás nosí takýto nemožný výmysel. A zrazu som zase pri koreni zla : "peniaze"
Odoslané 29.6.2012 21:54.
Uprimne ďakujem a to som si myslela, že toto tu prejde bez povšimnutia, ale vidím, že MK je iná.
Odoslané 30.6.2012 4:52 ako reakcia na Anna Václavová.
Ano, dnes je taký svet, všetko je o peniazoch, ale keď som v detskom textile zbadala malé ponožtičky pre možno mesačné detičky so smrtkami, tak to už je "silná káva"!
Odoslané 30.6.2012 4:56 ako reakcia na Jozef HORVÁTH.
Jozef, vďaka, trafil si do čierneho. A ako bývalú učiteľku ma bolí, že sadnes v škole
poväčšinou len učí a na výchovu veľa času neostáva. Veď toto musí zavrhnúť nielen náboženská, ale aj etická a občianska výchova.....
Odoslané 30.6.2012 9:58 ako reakcia na Jozef HORVÁTH.
to nie sú len smrtky na okuliaroch či ponožtičkách...
čierne kočiariky tlačia čierno odetí rodičia...
na odbyt idú zmrzačené potvory a jednooké človeku podobné humanoidy s druhým očným otvorom zašitým a podobné " vychytávky"
môj syn mi ukázal čo letí teraz na jednej nemenovanej sociálnej sieti a sú to kreslené strašidelné ksichty... vraj urob náušnice s tými ksichtmi, sa o to potrhajú..
ďakujem, neprosím.
Radšej budem piť vodu zo studničky a jesť korienky rastlín, ako toto podporovať a šíriť.
Valí sa to na nás z každej strany.
Ťažko sa kľučkuje pomedzi to.
Ale dá sa,rozprávajte sa, diskutujte, vysvetľujte deťom prečo takéto veci nie sú vhodné, aby to nosili, kupovali...
A ostáva len dúfať, že aj táto "móda" raz zapadne prachom.
Odoslané 2.7.2012 9:50.
"Radšej budem piť vodu zo studničky a jesť korienky rastlín, ako toto podporovať a šíriť." emoticon emoticon emoticon emoticon emoticon
Odoslané 2.7.2012 9:54 ako reakcia na Otília Ferenčíková.
Olinka, dokonca cumlíky!!! so smrtkami... a maminyto kupujú.
Odoslané 14.10.2012 23:00 ako reakcia na Oľga Cárachová.
Žasnem, dievčatá......teda, maminky....Rozplakali ste, lebo ste mi privolali spomienky na moje nádherné detstvo.Bolo po vojne, ale na kočiariku-ešte prútenom- som mala záclonky z kvetiniek, moje dve bábiky boli usmiate, puzzle neboli, ale boli drevené pomaľované kocky, na ktorých sa veselo tvárili zvieratká, na školskej taške som mala takého nálepkového zajačika. Neskôr knižky s krásnymi rozprávkami, teta Viera Bálintová s rozprávkou na dobrú noc...., neskôr iní umelci- Julo Pántik, Gustáv Valach, Hana Meličková....vždy víťazilo dobro nad zlom. A milí, milí učitelia, bez ohľadu na to, že boli tiež zlé časy- museli chodiť agitovať aby ľudia vstupovali do družstiev, kde im brali majetky a proti náboženstvu, ale nám, deťom, to akosi nedali cítiť, stále nás ešte vychovávali ku pokoju a dobru.K úcte k práci a ku každému človeku, ku starým ľuďom. Spievali sme pekné pesničky- ľudové, od južných Čiech až po ukrajinské hranice.
Pán učiteľ v piatom ročníku mi napísal do pamätníka:
"Dobro konať, pravdu hľadať a krásu milovať- to je poslanie človeka na zemi". Ludwig van Beethoven. Ale myslím,že chcel povedať trochu viac. Učili nás láske a úcte k prírode, radovať sa z kvietkov , lesa a lánov obilia....
Ak chcem o tom povedať dnešným deťom, musím ísť veľkou okľukou, lebo to nie je "in", ani "cool".
Pomaly sa teším, že som stará a nebudem to musieť vidieť, ale bolí ma, že ak nevypnú rodičia všetky sily, naši kresťanskí rodičia, tak sa deti nebudú mať po chvíli z čoho radovať.
Staromódna čudáčka? "Doof?" Prepáčte mi...učili ma ľúbiť.To nie ja, to oni.....
Odoslané 15.10.2012 8:09 ako reakcia na Mária Künzl.
Pekné, Mária Irma! Som vďačná za tvoje pekné postrehy!
Odoslané 16.10.2012 13:33 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.