je určitá odolnosť človeka, ktorý sa dokáže vyrovnávať s prekážkami a nepriaznivými podmienkami života.

Takú podobnú definíciu nájdete v psychológii pre tento pojem. Jednoduchšie vyjadrené, je to odolnosť človeka proti zlu :o) Je to úžasná vlastnosť človeka, je to akýsi mnohokrát znásobovaný a nehynúci pud sebazáchovy na úrovni fyzickej, psychickej a duchovnej, je takmer jedno, aké veľmi zlé veci človek azda musel prežiť (pre nepriazeň situácií, za ktoré osobne nemohol) a aj tak si dokáže zachovať zmysel pre dobro, pre krásu, túži po dobre a chce ho dať iným, nikdy sám neubližuje inému a má taký elán a silu žiť dobro, že to aj dokáže, nech by ho to stálo čokoľvek. títo jedinci, rezilientní, bývajú nie bití ale mlátení životom... majú tak veľa "zlých" zážitkov a skúseností, že sa to len ťažko vmestí do knihy, či do filmu...a patria do kategórie "drám". Ich život je dráma, plná neskutočného zla a násilia rôzneho druhu. Napriek tomu nezatrpknú ani na ľudí ani na život sám...

Mnohí "vedci" sa snažili "dokazovať", že morálne zlo človeka nemožno ovplyvniť - človek bude nutne sám zlým, lebo je závislý od nepriaznivých vonkajších  "podmienok" v ktorých sa nedobrovoľne ocitol... Môže byť aj to... Našlo sa však dosť pozitívnych príkladov ľudí, ktorí sa napriek vlastnej ceste utrpenia a zloby od  iných ľudí (cudzích aj rodiny) nestali násilníkmi, zlostníkmi, kriminálnikmi a nemorálnymi ľuďmi bez svedomia ale vybudovali  = ťažko a s veľkou námahou a obetami (pre nepriateľstvo a bezcitnosť ďalších ľudí) počestný a krásny život, väčšinou si založili rodinu, ktorej ako keby tak sami vynahradili všetku tú lásku a dobro na iných, ktoré sami nikdy neokúsili... mnohokrát ešte navrch založili sociálnu organizáciu, aby pomohli iným, ktorí majú podobné osudy...

Boli veriacimi a verili Bohu na 100%...aj keď nik nevedel, KDE SA TO NAUČILI... Boh si ich jednoducho našiel cez iných veriacich a oni JEDNODUCHO ŠLI S NÍM... Nikdy neprestanú robiiť veštko pre to, aby raz bolo všetko DOBRE.

Takých HRDINOV nám nikto nevytasí na bilboardy ale oni existujú a sú pre mňa osobne úžasným povzbudením a radosťou, lebo Bohu a ani človeku ak chce dobro, NIČ NIE JE NEMOŽNÉ! poukazuje na to, že človek MÁ MOC ROZHODNUTIA SA pre dobro alebo zlo... Toto tvrdenie však zbytočne budeme hľadať vo vedeckých publikáciách...

Odkaz na film musím pohľadať. Išlo to v kinách, určite bol aj na Slovensku:o) Občas by bolo dobré, pozrieť si taký film, alebo prečítať knihu, kde je zachytený osud takého človeka, aby sme poodhliadli od toho, čo máme znášať my, ani zďaleka nie je tak ťažké, ako u mnohých iných ľudí, skúšaných životom.

+

Ten muž, hlavný hrdina príbehu, mal malého syna a prežil doslova galeje...bol afroamerikánec, aj jeho dieťa:o) opustila ho manželka (alebo zomrela)vyhodili ho z práce, vyhodili ho z bytu, a on s tým asi 5 ročným dieťaťom za ruku v obleku a s kravatou (jediný majetok, čo mal) chodil od jedneho človeka k inému, od  jednej firmy k inej, aby sa zamestnal...Nikto by nepovedal, že spával aj so synom v čakárňach, na stanici, v toalete, v nocľahárňach, kde mu dali nocľah na jedinú noc a odstál v rade trištvrtiny dňa, aby to miesto dostal...spal v noci kdekoľvek, aj so svojim synom, ktorého plačúc vláčil so sebou, lebo mal stály stres, aby stíhal predstaviť sa so žiadosťou o prácu...mal svoj veľký sen o dobrom a hodnotnom živote, každý večer si ho predstavil a rozprával o ňom aj synovi...chcel pracovať a vychovať syna...Na smrť unavený z toho večného "kočovného života", na úsvite nového dňa sa upravený uchádzal o prácu...bol nadaný, po veľkých útrapách sa konečne zamestnal, už nešiel v obleku a nebol  istý, či to miesto dostane....Šéf sa ho spýtal, prečo má ruky zababrané od farby a prečo nie je upravený, na čo mu odpovedal pravdu, že práve maľuje byt...celý zbor vyobliekaných mužov ho vysmial,  šéfovi sa však zapáčila jeho jednoduchá úprimnosť, že ho zamestnal...On sám sa neskôr stal sa šéfom veľkej firmy a založil si rodinu...

+