v Nemecku hovoria aj k nám...

Zamyslenie nad témou podľa rozhovoru s PhDr. Renate Beckmann Zoller, z iniciatívy 3. október- Ďakovať, sláviť, modliť sa

Vysielanie  rádia Horeb, Bayern, Nemecko

V Nemecku dnes pripomínajú 25. výročie Zjednotenie Nemecka. Možno si poviete, čo nás do toho? Alebo - to sa nás netýka. Možno by bolo lepšie nazrieť, kde sa nás téma zjednotenia Nemecka dotýka. Ne je to vôbec nereálne zamyslenie...

Nemecký ľud nedokáže "sláviť" Deň zjednotenia z viacerých dôvodov. Nový politický a ekonomický štýl riadenia nepriniesol len očakávané a dobré... Mnohí silne cítia následky nového zriadenia. Národ nie je hrdý na seba, na to, čo dobré dosiahol, nevie opustiť svoju minulosť, nemá vzťah  k symbolom národa ako je vlajka, hymna...nedokáže sa tešiť zo svojej slobody...

Po historickom páde Berlínskeho múru si ľudia v Nemecku sľubovali spojenectvo, solidaritu a vzájomnú pomoc. Bol to historický bod života pre všetkých ľudí v Nemecku. A nielen v Nemecku. Pád Berlínskeho múra bol a je silným symbolom pre pád "vnútorných múrov" rozdelenia pre celý svet...Tieto múry sú symbolom moci..., rozdelenia ľudí na chudobných a bohatých, rozdeľujú jednu spoločnosť na časť národa, ľudí žijúcich pod vládou totality a inú časť toho istého národa, ľudí, ktorí môžu žiť "slobodne", ktorí sa môžu zúčastňovať sa na živote bez obmedzenia... Aj na Slovensku sme zažili podobný mocný obrat dejín, pád totality, ako to nazývame u nás a radosti nebolo konca. Na Slovensku sa to udialo akosi naopak. Slovensko vtedy získalo "slobodu" od Česka, ktoré do toho času politicky a spoločensky prevládalo v rozhodovaní a určovaní politických,  ekonomických a spoločenských dobier pre Slovensko...

Nemecký národ  má za sebou veľmi zlé, hrozné spomienky na svoju minulosť. Nedokážu tento deň oslavovať. Príliš dolieha na nich minulosť, sú aj dnes stále zaťažení udalosťami z ich minulosti. Tie na nich doslova lipnú a nedovolia, aby sa pozerali do budúcnosti s radosťou a nádejou. Pred pádom Berlínskeho múra boli kvárení "svojimi problémami". Spomienky na vojnu, na vládu nacionálneho socializmu a všetky jeho katastrofy, ktoré stáli mnohých životy. Tieto "spomienky" sa nedajú ani založiť, ani vygumovať z ich histórie, ani "prikryť" pláštikom neprítomnosti, lebo dnes je dnes. Podnes na nich leží ťažoba tých udalostí z minulosti. A nie len to.

K minulosti sa pridali  nové udalosti... EÚ a nové problémy...

Sklamanie po zjednotení, nenaplnené túžby, nereálnosť predstáv o slobode. Ľudia  "Západného Nemecka" (DDR) si ani dnes nemôžu "slobodne" žiť. Sú poznačení minulosťou, a tá ich silne ovplyvňuje  aj dnes, majú vlastný, osobný charakter... Navyše svojou  túžbou po "troške" z toho blahobytu a materiálneho dobra, a možností "slobody" života svojich bohatých bratov "Východného Nemecka" (BRD) sa skôr odpudivo ako príťažlivo zapísali do  ich pozornosti. Nie len to. Po úvodných slávnostiach a po čase podpory a pomoci "bohatí" bratia okamžite využili "možnosti" ... aj naivitu a nevedomosť svojich "slabších" bratov... Nové firmy, ekonomické a iné "projekty". A ľud z bývalého Západného Nemecka (DDR)? Sú naďalej chudobní a zostanú navždy oznnačení nálepkou ich minulosti. Nikdy sa nevyrovnajú bohatému bratovi (BRD), lebo sú jednoducho iní... Majú osobnúminulosť, ktorú nevidno a ktorú nemôžu speňažiť, preto nemá hodnotu... Boli "vrhnutí" do skutočnosti tvrdého kapitalizmu a nevedia skutočne zaobchádzať s jeho pravidlami... Požiadavky SPOLOČNEJ POLITIKY a EKONMIKY ich prevaľcovali a samozrejme sa musia prispôsobiť týmto požiadavkám a tak sa ocitli bez hraníc v nových "hraniciach" slobody tohoto "nového" života, ktorý mnohých vrhá do chudoby a beznádeje, spôsobenej ťažobou nezamestannosti a nedostatku prostriedkov na život, aj dnes, v slobode a v blízkosti svojho bohatého brata sa ocitajú na okraji možností života v tejto novej spoločnosti...Po dnes nie je pre všetkých možná sloboda v tej forme, ako si ju obaja predstavovali. Ľudia z bývalého "Východného Nemecka" - DDR, patrili do tzv. Východného bloku, kam patrilo aj Slovensko, podnes nesú nevýhody bývalého politického zriadenia! a dá sa povedať, že sa nikdy nedostanu na úroveň svojho kedysi bohatého brata, bývalého Západného Nemecka (BRD). Nie len to. Ich charakter je iný... Mnohé roky žili v útlaku a neslobode... A následky tejto epochy nesú na sebe podnes. Ani ich, ľud bývalej DDR, nikto neučil, ako majú zaobchádzať s "slobodou" a materializmom, kapitalizmom, a s možnosťami tejto "slobody"... ako žiť v tomto nekompromisnom politickom zriadení, a ako by mohli získať skutočnú slobodu a ako vôbec žiť....

Ako to súvisí so Slovenskom? Jednoducho. Dejiny spájajú národy, ľudí svojimi udalosťami na celom svete. Vojna sa dotkla aj Slovenska... Bolo obeťou vtedajšej politiky Nemecka... Pád múra v Berlíne mal význam aj pre Slovensko...Dejiny sa dotýkajú Slovenského národa,  aj okolitých národov...nemožno dejiny deliť, dejiny jedného národa mali následky pre mnohé národy...dejiny sa nedajú meniť, ako sa mení politické zriadenie spoločnosti alebo formy jej života v tom ktorom zriadení . Máme spoločné dejiny, či sa nám páči alebo nie... Máme výhry a prehry, zisk a straty... Vinu jedného národa (?) - nebol sám... a zranenia mnohých iných národov... Národy neexistovali samé pre seba, tak ako nemôžu existovať jednotlivci ani rodiny a spoločenstvá. Všetci sme časť spoločnosti, tvoríme ju... tvoríme národy. 25. rokov od pádu múra v Berlíne, ktorý mal spojiť Nemecko, sa dotýka našeho politického a spoločenského rozdelenia... osamostatnenia sa Slovenska od  "brata" Česka... Pre nespravodlivý systém tohto "brata", ktorý Slováci pociťovali ako nadradenosť a nespravodlivosť sme sa vzdali aj nositeľa toho systému... Nie je treba sa vzdávať ľudí, bratov, národa, ale nedobrých systémov ale obnoviť to, čo je dobré a schopné života.... Osamostatnenie Slovenska je dobrá vec. Odpor k bratovi, negácia všetkého, čo s ním súvisí nie. Spája nás nie len minulosť... Máme mnohé spoločné, podobné... Neprítomnosť, odmietanie, ignorovanie vzťahov s okolitými národmi... by mohlo  znamenať  nezrelosť a neochotu tvoriť spoločne...vzťahy, politické úsilie spoločne budovať  spoločenstvo mnohých.... Mohli by sme spájať spoločné dobrá duchovné, spoločenské, politické aj ekonomické..., sústrediť sily a obnoviť snahy o vlastné aj spoločné dobro v politike, v ekonomike..., založené na tom, čo presahuje národnosti a rozdiely - - -

Minulosť je síce preč, jej následky sú tu naďalej. Aj v minulosti  ľudia zápasili o práva ... aj dnes zápasia. Charakter národa je veľmi osobný a jedinečný. Ten nie je možné len tak "priradiť" k novému (systému, spoločnosti) a hotovo. To je bohatstvo, ktoré nie je materiálne... Je to dar. Charakter a duša národa sú ako charakter a duša človeka... Vzácne hodnoty, ako viera v Boha, rodina, ochrana života... Treba ich chrániť a pestovať...

Slovenský ľud sa nezmenil dôsledkom  pádu hraníc, ani svojho osamostatnenia sa,  na akýsi iný. Tak ako sa nezmenil ľud bývalej DDR. Zmenila sa iba forma politického a spoločenského zriadenia. Po osamostatnení Slovenska z bývalej Federatívnej republiky Česko-Slovenska sme prešli podobným úskalím, ako ľudia Nemecka (DDR). Naše predstavy o slobode a o možnostiach, ktoré sme si pod tým pojmom predstavovali, sa uskutočnili inak, ako sme si želali. Tu máme veľkú podobnosť s ľuďmi Nemecka - bývalého Západného Nemecka (DDR). Oni svojou slobodou nedosiahli ekonomické ani spoločenské vyrovnanie sa s bohatým ľudom svojho brata (BRD), s ktorým sa zjednotili a Slovensko dosiahlo tiež iné, ako iba slobodu podnikania a slobodu robiť si podľa svojich predstáv - politicky, ekonomicky aj spoločensky. Ešte pred vstupom do EÚ Slovensko nedosiahlo iba úspechy... Naopak. Podobne ako v spoločnosti bývalého Západného Nmemecka začalo sa dôraznejšie ukazovať vplyv materializmu, konkurenčných bojov a rôznych iných "výdobytkov", ktoré sa vľúdili do "slobody" nie len v Nemecku ale aj na Slovensku.

Aj na Slovensku (aj inde vo svete) dnes vládne silnejší, bohatší, a narastá počet tých, čo si nikdy nebudú môcť dovoliť žiť "slobodne", lebo sú príliš závislí na svojej spoločnosti, pracujú pre ňu! Spoločnosť sa má starať, lenže tá si starostlivoť o občanov, o ľud si však každý vysvetľuje po svojom... Dnes už spoločnosť  neposkytuje starostlivosť o rôzne oblasti života ľudí (zdravie, lieky, vyšetrenia, vzdelanie, sociálne služby) ani iné možné dobrá "zadarmo", ako to bolo niekedy v minulosti. Od ľudí sa očakáva spolupráca a angažovanie sa na spoločenskom aj politiickom živote. Do tej sa nám mnohým akosi vôbec nechce. Je veľmi veľa tých, čo  nerobia nič pre spoločné dobro, a veľa tých, čo nariekajú nad starým a dobrým...neviem čím. Sú tu tí, čo už nemôžu veľa meniť, starší a dôchodcovia, sú skupiny chudobných a postihnutých nedostatkami nového politického a ekonomického systému... podobne je to v živote viery... V minulosti sme boli "vedení" (?) kňazmi, mali sme rovnice k životu viery... Dnes je to inak. Aj v živote viery sa vyžaduje istá samostatnosť a záujem o vlastnú angažovanosť v osobnom raste ako aj v spoločnom... Ani tu nemôžeme čakať na "modré z neba", ale my musíme pre presvedčivosť života viery sami niečo robiť. Ako? Možností je viac, než môžeme použiť... nemôžeme čakať, že príde niekto a dá nám... Musíme ísť a vziať si... my máme podporiť slabších vo viere, aj klérus.. Navzájom, nie iba z jednej strany (veriaci laik-kňaz-biskup a naopak).

Je tu nová generácia, ktorá žije bez zaťaženia minulosťou, je však prevaľcovaná prítomnosťou... Máme už generáciu nezrelých rodičov, nedostatočnú podporu spoločnosti pre rodiny a deti, nezáujem štátu o sociálnu starostlivosť o ľudí o rodiny, o starších, o osamotených, o chudobných...máme nezrelých politikov... Chýbajú osobnosti.... na každej úrovni. V rodine, v Cirkvi, v politike, v spoločnosti.  Zdá sa, že berieme dary a možnosti príliš osobne...ako samozrejmosť súčasnosti a nestaráme sa o to, že nie sú samozrejmosťou a niekto pre to veľa zaplatil...  To, čo dnes "môžeme", pre nás vytrpeli naši predchodcovia, a aj dnes je potrebná spoluúčasť a solidarita, tvorenie spoločnej budúcnosti, pohľad na spoločné dobro,  je potrebná činnosť každého z nás pre spoločné dobro... pre iných, pre seba a aj nie iba pre seba... Dnes potrebujeme  poznať minulosť, potrebujeme vieru v Boha, a znovuobjavenú hodnotu  tradícií vlastného  národa, znovu nájdenie hodnôt vvôbec (rodina, život človeka, vzdelanie detí a mladých, ako slobodná a zodpovedná cesta k budúcnosti spoločenstva, obnovený vzťah k Cirkvi a obnovu v samotnej Cirkvi... Potrebujeme znovu objaviť hodnoty... Napr. tzv. "tradičnú rodinu", -  mnohí mladí dnes vyrastali bez nej... (rozvody, nemaželské zväzky, sloboda voľby, včasná sexuálna aktivita mladých, závislosti) znovu objaviť skutočnú vieru v Boha, alebo aspoň veriť pravde a spravodlivosti...ktoré sú reálne a dávajú zmysel životu a bytiu. Niet divu, že mnohí dnes nepoznajú alebo aj dmietajú alebo  nepotrebujú "tradície" a "hodnoty" a nespoznali v nich dôležitý kapitál, na ktorom sa dá budovať schopné spoločenské zriadenie... Ľahko a rýchlo - je dnes devíza, ja a tí moji...  Naučili sme sa životu v materiálnom svete, kde hľadí každý iba na seba a nepotrebuje sa starať sa o tých, ktorí k nim ich úrovňou nepatria...alebo je nemôžu dosiahnuť. Stali sme sa spoločnosťou jednotlivcov, ktorí akoby zabudli, že iba spolu môžeme dosahovať dobrá, že v spoločnom úsilí  je sila... Že len životom vo vzájomnej úcte a odovzdaním poznania minulosti, úctou k pravde a k životu môžeme odovzdať hodnoty ďalším generáciám...

Osamostatnenie od Česka nám prinieslo osamostatnenie sa od mnohého...

Oslobodenie od spoločenstva ľudí navzájom, od vlastného národa, od tradícií, ktoré sme si nechali vziať modernizmom, od "klasickej rodiny", ktorá žije jeden zväzok muža a ženy až po koniec života, od osobnosti a jedinečnosti každého človeka, od  jedinečnosti ľudského charakteru, aj od viery v Boha a od života viery...

Máme slobodu v pravom slova zmysle. Nevieme s ňou však vôbec zaobchádzať... Máme aj zodpovednosť za to, čo so svojou slobodou robíme... Sloboda je dar. nie je nám daná  na to, aby sme si robili, čo nás napadne, ani nie je slobodou voľby byť bohatí, ak nie sme... Sloboda je viac, než to.

Máme slobodu myslieť, budovať spoločenstvo, máme slobodu vybrať si dobrý a morálny spôsob života... Žijeme v spoločnosti a súvisíme s ňou... Či si uvedomujeme, alebo nie, konáme pre ňu alebo proti nej. Máme múdrosť a máme rozum.... Sme tu nie len pre seba...

Máme slobodu poznať svoje korene, dejiny, históriu svojho národa, Cirkvi a máme byť hrdí na to, čo dobré naši predkovia dosiahli pre nás všetkých..., Minulosť  je darom, je hodnotou... je akoby základným kameňom, pôdou, na ktorej sa vyvíja dobrá prítomnosť a začiatok dobrej budúcnosti. Minulosť môže  učiť (poučiť), odovzdať dobré a odpustiť nedobré a to, čo bolo proti pravde, proti Bohu...môže nám byť červenou niťou, ktorá sa tiahne našim životom a spája nás,  poznaním svojich koreňov a dejín sa môžeme vyhnúť chybám našich predkov. Minulosť treba prejsť...zlé nechať uzdraiť Bohu... a odpustiť tým, ktorí spôsobili... aj my potrebujeme odpustenie. My sme neboli v minulosti, ale sme tiež v prítomnosti...mnohokrát nerobili...nesvedčili, alebo aj sami chybili...

Môžeme - musíme! vybudovať nový a lepší svet... Obnovou seba...prosbou k Bohu o uzdravenie rán minulosti...s nádejou a vierou v budúcnosť... Pre mnohých, ak nie pre všetkých a vždy s pohľadom na bratov, na rodiny, na iných, a ak sú v núdzi aj s podanou rukou k pomoci.

Svet zajtrajška musí byť postavený na hodnotách. Na hodnotách predkov, národa, Cirkvi, na hodnotách viery v Boha, na tradíciách národa, ľudí v ňom, ktorí sú dobrí a chcú dobro, ktorí sú spoločenstvom v širokej aj užšej dimenzii, ktorí si vážia jeden druhého, žijú pravdu a milujú pravdu, ktorí si vážia dar rodiny, dar života a dar spoločných vzťahov, ktorým nie je blížny jedno a ktorí nemusia byť iba bohatí materiálne ale chcú byť bohatí  hlavne na lásku k sebe a k iným a chcú si deliť a žiť hodnoty...

Svet zajtrajška, Slovensko zajtrajška, zasadené do srdca Európy,  ktoré je schopné žiť s  bratom doma i v susedstve, s iným národom, v spoločenstve iných národov, bez toho, aby sa nechalo využiť, alebo "premeniť" v základných jemu vlastných hodnotách avšak s aktívnou účsťou na živote s inými a vedľa iných.

Slovensko,  ktoré sa neuzavrie len do vlastných "hraníc" politicky ani duchovne, ale bude schhopné utvárať nové vzťahy a spoločenstvo s ľuďmi doma i kdekoľvek na svete. Nie z vypočítavosti nie len pre ekonomické výhody, alebo pre materiálne zbohatnutie, ale pre spoločné budovanie sveta zajtrajška, na základoch pravdy a lásky k hodnotám, ktoré máme spoločné, v spoločenstve koexistencie, politickej aj ekonomickej... aj Cirkevnej, s rešpektom k iným národom, k iným vierovyznaniam, pre vzácnu osobnú minulosť týchto, pre ich osobný charakter a vlastnosti, ktorých si váži aby spolu chránili svoje jedinečné dary a hodnoty a stali sa  schopnými deliť sa o ne navzájom, a žiť s nimi vo vzájomnej úcte a rešpektovaní ich osobitostí a charakteru. 

+

Boh je len jeden, v troch osobách tvorí spoločenstvo lásky... Spoločenstvo rodín, spoločenstvo spoločnosti...

Boh stvoril človeka a dal mu zem, aby ju spravoval. Človek tvoril prostredie, plodil potomstvo a vytváral vzťahy. Najskôr rodiny, kmene, národy...

Spravodlivý človek miloval múdrosť a ona ho nikdy neopustila... A Boh bol s ním. Žalmy...

Múdry človek staval dom na skale, a keď prišli veľké vody, nemohli zboriť jeho dom... Písmo sv.

Kde je tvoj brat? ... František I.

+

Obnovená spoločnosť - spoločnosť obnovených jednotlivcov... kresťanov a všetkých ľudí dobrej vôle, ktorí chcú žiť pravdu, spravodlivosť, dobro, chcú poznať dobrotu Boha, ktorí milujú život, vážia si a chránia hodnoty... spoločenstvo ľudí schopných žiť v rodine, schopných darovať život, chrániť život a hodnoty, schopných tvoriť vzťahy s inými ľuďmi, s inými rodinami, spoločenstvami... národmi...(nie v štýle  terajšej EÚ...), schopných budovať spoločnosť na pravde, vzájomnej úcte a rešpekte, solidarite...

Je to cesta. Úspech nedosahujeme zo dňa na deň, je možné dosiahnuť ho postupne. Nemusíme ani nemôžeme dosiahnuť sami - máme dosiahnuť spolu... Pre nás, pre naše deti, pre budúcu spoločnosť ľudí... Nech nás žehná a posilňuje Pán! +

Obrázok: misie Ukrajina http://www.misie.sk/index.php?view=detail&id=50&option=com_joomgallery&Itemid=55