Blogy

Listy sú poslovia

napísal vo svojej knihe Henry Newman. To by sme mohli povedať dnes o mailoch. Tu je jeden z nich. Je k 3. Adventu pre dôvernú priateľku... Je pre tých, ktorých mám rada. Možno osloví aj vás.

Zdravím ťa, milá priateľka a želám hojné požehnanie a radosť očakávania Narodenia Pána!

Trochu som zanedbala môj úmysel napísať ti. Neprestávam na teba myslieť v modlitbách... Mám tiež kopec práce, a tak, ako po iné roky, mám "nervy" z darčekov... Viem, že všetci máme až dosť vecí, a viem, že je ťažké plniť očakávania ľuďom, aj keď ich dobre poznáme... Moja "výzva" darovať niečo iné, nezvyčajné, mimoriadne a azda tak trochu "nemateriálne" zlyháva, ako každý rok. Asi nevidím, čo mi "naznačuje" Pán, možno to mám rovno pred nosom :o)

Viac, než príprava darov ma zamestnáva príprava môjho srdca... Prichádza Pán... a ja nie som dnes oveľa lepšia, než minule... Hádam trošku, lebo som mnohé zmenila...

Chcem úplne dôverovať Bohu...

Chcem sa starať o to, čo je najdôležitejšie v živote... Obnoviť si myseľ a srdce. A oživovať lásku. Ona je najdôležitejšia a najťažšia..., u seba, a s inými ľuďmi. Učím sa to už pol života a mám najlepšieho Učiteľa, Stále to nie je celkom bez ťažkostí. Boh mi dáva silu a daroval mi už teraz veľa zo svojej radosti aj ke´d moje pokroky sú neveľké. Pozná ma. Vie o mne všetko a predsa ma veľmi miluje...

Dáva mi dary, dáva seba, Ducha, dáva mi ich stále. Vie, že bez neho nepokročím ani krok...Nečaká na Vianoce.... Boh je úžasný, nepochopiteľná je jeho láska. Je bez hraníc... On prichádza ku mne, a čaká, kým ho budem vedieť prijať... Chcem pamätať na všetko, čo pre mňa urobil. Je toho veľa, veľmi veľa. Chcem ďakovať za všetko...

O ostatnom ťa nebudem zaťažovať. Sú to obyčajné povinnosti, všedné práce, upratovanie, pečenie, chystanie príbytku, robím ich rada, unavuje to. Chcem si "odložiť" trocha síl na modlitby a na Slovo, na Liturgiu, na osobné stretnutie s ním aj s tebou. Advent sa náhli ku koncu, už sa chystáme na oslavu Narodenia Pána. Pomyslela som si, čo skutočne potrebujeme, aby sme ho mohli prijať... Netreba nám toho veľa. On nepotrebuje nič z toho, čo máme my v tomto svete plnom techniky a vecí... On je Boh, je Kráľ, jemu patrí všetko... Naše veci nepotrebuje. Ako každé iné novonarodené dieťatko, potrebuje "plienky" - každodenná potreba človiečika v tele - a deku, aby mu nebolo zima... Potrebuje náruč matky, teplo domova, otca, ktorý mu dá istotu do jeho dní... "Plienkami" je moja láska k Bohu a k ľuďom... bude ju potrebovať stále :o) každý deň, veľakrát cez deň aj v noci..., lebo ona zvykne u ľudí vytrácať a miznúť... Darom pre Kráľa je moje úbohé srdce, ktoré mu dávam, aby si ho privinul... a ono od radosti rozpáli láskou a nebude mať ani slová... Dekou je moja túžba za Ním... stále ho ňou chcem prikrývať aby mu nebola zima, ak by nemal dosť lásky vo svete... a idem aj k Márii, mamičke, ktorá mu dala svoje "Fiat" keď sa dozvedela o vtelení, a dala mu svoje telo, v ktorom býval a svoje srdce, aby sa mohol narodiť. Sv. Jozef, milovaný Otčim, ten najlepší na svete, mi bude pomáhať v mojich trápeniach tu na svete... ako pomáhal Márii... A potrebuje príbytok. Obyčajný, ľudský príbytok, teplo domova, kde by žil a rástol... a priateľov, deti i dospelých, ktorí by ho tešili a milovali. Je pozvaný a je očakávaný v mnohých príbytkoch a je pozvaný a očakávaný aj u nás. Príde k nám.

Celé to obdarovanie je vlastne naopak... Nie my dávame niečo jemu. Vskutočnosti On obdarúva nás. Už jeho očakávanie prináša osobné stíšenie, radostnú oslavu ľudí, pokoj a lásku srdca a nový život do nášho sveta teraz, dnes. Najväčším darom je On sám... Ježiš... Neviem si predstaviť život bez Neho.

Svojím príchodom nám prináša aj svoje dary. Jeho dary sú darmi Kráľa... sú nádherné, vzácne, drahé a nedajú sa vyvážiť zlatom ani drahokamami. Nedajú sa "zohnať" a nik si z nich nemôže vziať viac, ako iný... , sú krásne a sú pre nás aj pre iných, Ježiš chce, aby sme sa aj my štedro obdarovali navzájom. Je ich dosť pre všetkých a je ich hojnosť, plnosť. Sú to mimoriadne dary, môžeme ich dostať iba od Neho!

To bude zasa prekvapenie! On nás prekvapí každý rok znova a jeho dary sú vždy aktuálne a nové! Už sa nemôžem dočkať, kedy sa nám narodí! Príď Emanuel, príď k nám! Máme aj my pre teba dary! Čakáme ťa, milované Dieťa Ježiš, prosím, už skoro príď!

Budem končiť môj krátky príhovor, priateľka moja, idem zasa k práci a želám aj tebe, moja najdrahšia, požehnané čakanie na Príchod Kráľa, Kniežaťa pokoja, na ktorého čaká celý svet. Buď požehnaná a nech je aj tvoje srdce plné radostnej túžby a lásky, aby si mohla privinúť to Božie dieťatko, až sa narodí...

To je moje očakávanie tento rok, ktoré sa už chýli k sláveniu Narodenia. Aj teba, moja dôverná priateľka, nesiem tam všade so sebou, do chrámu a k rorátom, kým mu spolu zaspievame Tichá noc, svätá noc... Bozkávam ťa...