Božie cesty sú nevyspytateľné...
Boh je skutočne Bohom zázrakov, plný lásky a milosrdenstva. Milujúci Ocko, ktorý najlepšie vie, čo je potrebné Jeho deťom.
Nikdy som o tom nepochybovala, no nikdy som v to ani príliš neverila. Keď som sa po troch rokoch vrátila domov myslela som, že sa mi zrútil svet. Mala som pocit, že hoci môjmu rozhodnutiu pred tým predchádzala modlitba a dlhé hodiny strávené v Jeho prítomnosti, že hoci moje rozhodnutie vrátiť sa domov z kláštora napĺňalo moje srdce radosťou a voľnosťou, predsa... Cítila som sa stratená v tomto chaotickom svete tak vzdialenom od Neho. Prvé týždne boli veľmi náročné a zároveň najkrajšie. Pamätám si každú modlitbu kedy som kľačala v kostole a prosila Ocka nech sa deje Jeho vôľa. Nenechal ma dlho čakať na odpoveď.
Druhý víkend od návratu domov som sa rozhodla navštíviť DCM Maják, kde po rozhovore s o. Jurajom Karcolom som začala vážne uvažovať nad prihlásením sa na Svetové dni mládeže. Dlho som odolávala a čas sa krátil. Nakoniec som sa prihlásila nemajúc ani halier. Prihláška bola odoslaná a ja som sa stala účastníkom dávajúc do dispozície moju znalosť poľského jazyka. Lenže.. Kde zohnať peniaze??
Odovzdala som to Ockovi a Matke Božej a žila ďalej. V mojom srdci však túžba po SDM bola čoraz väčšia. Boh v tom čase už mal svoj plán. Poslal mi do cesty mladé dievča, ktoré som stretla len raz v živote a to na R13 pred pár rokmi. Od toho času som ju nevidela a len zbežne som si pamätala, kto to je. Lenže Ocko ju poslal ku mne do Žiliny. Dal jej tu prácu a našiel bývanie.
Pamätám si, ako sme sa prvý krát stretli a hneď sme vedeli, že náš vzťah bude veľmi dobrý. Skvele si rozumieme. Je mojou veľmi blízkou priateľkou a som Bohu za ňu veľmi vďačná.
A tak na prvom stretnutí, ako sme sa rozprávali prišla téma aj na SDM nakoľko som žila tri roky v Poľsku. Zdôverila som sa jej, že som sa prihlásila ale nemám ani halier a ani prácu aby som mohla aspoň postupne zaplatiť. Rovnako som je prezradila, čo ma viedlo k tak šialenému rozhodnutiu a to konkrétne slová o. Juraja Karcola : „ Neboj sa, ak tam budeš mať byť, to Ocko sa postará.“
Vlastne presne tak to bolo. Jeden status na FB od mojej priateľky a sponzori sa našli. Bola som v šoku a len som otvárala ústa. Boh je skvelý! Takéto niečo.. A tak som sa rozhodla, že sa predsa musím nejako odvďačiť mojim sponzorom. Nepoznám ich. Viem len ich krstné meno, ktoré som si vypýtala od priateľky a úmysel v ktorom sa mám modliť. A tak som začala. Ruženec! To bola a naďalej je modlitba môjho srdca a hoci už som sa pomodlila v úmysloch mojich sponzorov to naďalej ich nosím v srdci a myslím na nich pri každej svätej omši či modlitbe.
Myslím si, že je to krásne svedectvo ľudí, ktorí sú schopní dať zo svojho aby pomohli druhému človeku splniť si túžbu. Vlastne aj takýmto spôsobom veľmi ďakujem mojim sponzorom, ktorí neviem či si prečítajú tento článok ale možno áno.
A tak som vlastne prežila moment kedy som si uvedomila, aký je Boh skvelý Ocko a ako nás miluje a ak sú naše túžby Jeho túžbami to urobí čokoľvek aby nám pomohol neobmedzujúc našu slobodu. A teraz? Pokračuje všetko ďalej. Mám prácu a pomaličky sa pripravujem na SDM kde som ponúkla pomoc v komunikácií v poľskom jazyku a písaní.
Už sa neviem dočkať toho dňa keď pôjdeme na to úžasné stretnutie so sv. otcom Františkom. Srdečne pozývam všetkých mladých, ktorí sa ešte neprihlásili. Už sú posledné dni, kedy to môžete urobiť! Zároveň vás pozývam aj do modlitby aby ten čas bol časom prežitým s Ockom a najdrahšou Matkou.
Vaša Michaela
