On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva. (Kolosanom1, 17)
Teraz tento víkend (26.5.-27.5) som sa zúčastnila na Turičnom víkende. Musím byť úprimná, že keď som ako slúžiaca animátorka v piatok o deň skôr než sa to rozbehlo cestovala do Považskej Bystrice, bola som trošku neistá. Nie preto, že idem robiť animátorku. Skôr som nechápala, čo tam robím práve ja. Ako je možné, že som sa na niečo také dala?
Nebolo však cesty späť a tak sme docestovali. Odložila som veci a začala modlitba chvál. V mojom vnútri stále behalo toľko otázok a neistoty.
Bála som sa, že to nebude o ňom. Že budeme robiť všetko preto aby sme ukázali akými sme. Splietla som sa. Boh mal pripravené omnoho väčšie veci než som si vôbec dokázala predstaviť. Musím byť úprimná a povedať, že Boh sa tento víkend veľmi činil. Každý človek a každý úsmev bol plný Božej lásky. Bola som nadšená.
Potom prišla práca v skupinkách a zostala som mierne zneistená. Čo ja týmto krásnym mladým ženám budem rozprávať? Pane Bože môj, čo mám robiť? Našťastie sme boli dve animátorky. Moja spoluanimátorka bola veľmi šikovná a veľmi požehnaná. Celá skupinka prebehla úžasne. Bola som neskutočne povzbudená tými dievčatami. Ich svedectvá, otvorenosť, neha a úprimnosť s akou rozprávali ma dostávali do úzkych. Zrazu som stála pred nastaveným zrkadlom uvedomujúc si aká som ja sama veľmi uzavretá a neochotná darovať zo seba kúsok. Tieto dievčatá ma však naučili mnoho. Napokon nastala modlitba. Bola to silná chvíľa. Ešte teraz sa z nej trošku spamätávam. Boh dával veľké milosti a konal úžasné veci. Zrazu som si uvedomila, že stredom všetkého má byť On sám. Nie ja. Ani otec biskup. Ale Boh.
Počas tohto času, ktorý som prežila som zistila jednu vec a vedela som, že to je Boh ktorý dáva na ňu odpoveď. No nechcela som si to priznať. Nechcela som sa pustiť. Zrazu sa tá slečna s ktorou som sa potrebovala rozprávať objavila a napísala mi presne to, čo som cítila, že mi celý víkend hovoril Boh. Nechcela som ho počúvať. V tom som si uvedomila ako sa príliš upínam na ľudí a zabúdam, že pred všetkým a vo všetkom má byť Ježiš Kristus sám.
Oči sa zarosili no srdce bilo lebo vedelo, že je to správne. Duch spieval a moje telo sa chvelo. Bola som v rozpakoch. No zrazu prišiel pokoj, ktorý premenil celé moje vnútro.
Vtedy som spoznala moc modlitieb ľudí, ktorí na mňa myslia. Až dnes som vlastne pochopila, že Boh má byť mojim všetkým. pochopila som to vďaka Turičnému víkendu a svedectvu ľudí, ktorí mi svedčili o tom aké je keď je Boh všetko vo všetkom.
Ďakujem mojim priateľom, ďakujem všetkým slúžiacim aj všetkým účastníkom Turičného víkendu, ďakujem predovšetkým Panne Márií a Ježišovi Kristovi. Buďte svätými!
Foto: Majo Fusko
