Ahojte :-) Opäť píšeme po dlhšom čase čo nové tu u nás. Bolo toho viacero, s čím by sme sa chceli s vami podeliť. Ale pekne poporiadku:

Počas kvetného víkendu sa tu v našom centre konalo Diecézne stretnutie mládeže VDM Vsiemirny deň molodeži). Na stretnutí prezentovali jednotlivé farnosti svoju prípravu na VDM. Tá spočívala v konaní konkrétnych skutkov milosrdenstva:- navštevovanie domovov dôchodcov, starých babičiek,... Bolo veľmi povzbudzujúce vidieť u mládeže nadšenie a radosť, ktorú im to spôsobilo. Niektorým mladým sa pomáhanie zapáčilo a dokonca sa po skončení VDM zapojili do oficiálnych dobrovoľníckych projektov. Veľmi silná bola aj krížová cesta, ktorá približovala osudy a prežívania ľudí z koncentračných táborov.

Po Veľkej Noci sa na Majkuduku rozbehol každonedeľný program – pre napĺňanie vízie o živej farnosti sme otvorili naše priestory pre takú mini „čajovňu u sv. Jozefa“, kde ľudia môžu jednoducho prísť a porozprávať sa pri čaji. Taktiež v nedeľu býva aj kurz Alfa a kurz Manželských večerov (už druhý ročník), ktorý vedie Maťa. Svoju pomoc v službe na tomto kurze ponúkli i dva manželské páry, ktoré absolvovali jeho prvý ročník.

V Sarani sme začali malé opravy a úpravy našej jedálne. Dom, v ktorom žijeme má asi 20 rokov a toľko majú asi aj tapety, ktoré sú úplne v každej miestnosti (teda okrem tých, ktoré stihli svojvoľne odpadnúť). Takže postupne stŕhame, gipsujeme a maľujeme. Popri bežných prácach okolo domu a záhrady však samozrejme nezabúdame na pastoračné aktivity. Po Veľkej Noci začali v Sarani katechézy pre našich najmladších veriacich. Pripravuje ich Gabika a pri jej realizácii jej pomáha Rado. Najstaršej zo sestier sa osobitne venuje Janka.

Pán si však používa všetky talenty, a tak nám poslal z moslimskej rodiny dvoch súrodencov – Asiju a jej brata Tamašu, ktorých budeme učiť anglický jazyk. Veríme, že to bude veľmi požehnaný čas.

Po úspešnom zavedení modlitieb matiek na Majkuduku, sa tieto začali i v Sarani. Konajú sa po každej nedeľnej sv.omši a tešia sa čoraz väčšej obľube u ich účastníčok.

Vďaka diecéznemu stretnutiu kňazov a sestier, kde sme boli pozvaní aj my dobrovoľníci, sme mali zase možnosť uvidieť ďalší kus Kazachstanskej zeme. Tento krát bol našim cieľom Usť-Kamenogorsk na východe Kazachstanu. Cestou tam sme sa zastavili v Pavlodare, aby sme sa mohli pozdraviť a spojiť s ďalšími kňazmi a sestrami, osláviť spoločne sv. omšu a prijať pozvanie na obed. Do nášho cieľa sme dorazili až neskoro večer. V Usť-Kamenogorsku sme za dva dni stihli nielen pracovnú časť stretnutia – besedu o milosrdenstve a jeho uskutočňovaní, no aj utužovanie vzťahov pri výlete do hôr, do mesta, pri plavbe loďou po priehrade a pri hrách. Bolo veľmi pekné sa aspoň na chvíľu takto zblížiť s najvýchodnejšou katolíckou farnosťou v KZ.