Uz dlhšie mi niečo leží na srdci a jedného dňa ma v modlitbe napadlo,že sa s o to chcem s vami podeliť . Myslím, že je to pre tento čas dosť dôležité .
Kráčame po tomto svete . Sme ľudia ktorí prežili dotyk Božej lásky . Sme generácia ktorej ide o Božie Kráľovstvo.
Každý deň sa modlíme v otčenáši "príď tvoje kráľovstvo" a bijeme sa do pŕs, že ako jedni z mála vieme, čo to znamená. Naše hlavy sú plné vyučovaní z animatorskych, leaderskych a iných škôl "učeníctva". Máme prednášky v našich spoločenstvách ,stretkách, na omšiach a na rôznych modlitebných stretnutiach. Žijeme s Bohom bok po boku ako jeho "milovaní synovia a dcéry" ako jeho priatelia - blízki známi . Máme obrovskú milosť mať s ním normálny vzťah natoľko, že nás osobne učí a hovorí k nám. Na chválach dvíhame ruky, tancujeme, spievame, tlieskame, vískame, skáčeme, kľačíme, odpadávame na zem pred Jeho láskou, dobrotou, obrovskou mocou . Cítime vtedy toľkú jeho prítomnosť že to nedokážeme uniesť .
Ale ľudia, niečo nam uchádza . Ten pocit, keď sa ráno zobudíš po zlom sne a necítiš ani prd. Keď kráčaš po ulici,plačeš a kričíš na Boha že kde je . Keď ťa premáva hnev a vyčítaš mu, že nič nehovorí. Keď si taký otrávený, že sa ti už ani nechce modliť ,iba pasívne chodíš na omše a automaticky odriekaš modlitby typu "chvála ti lebo si Boh zázrakov" v spoločenstve lebo Boh aj tak nesplnil ani nesplní nič o čo ho prosíš. Keď z obrazu majestátneho obrazu Boha-strašlivého Leva z Júdu ostal naozaj iba ten krotký baránok.
Sú to pocity ? Pravdaže sú ! No ako sa toho zbaviť ? Vyhlásim : na pocitoch nestaviam a idem ďalej ! No akosi sa nič nemení. Chvíľku mi je fajn a chodím s "rozumovým" úsmevom na tvári. No akosi sa to vždy všetko vráti-mnohokrát aj viacnásobne aj so všetkým nahromadeným hnevom na Boha .
A znova sú tu otázky vychádzajúce z nášho vnútra:Kto si? Kde si? Prečo s týmto nič nerobíš? Kde je tvoja moc?
Paradoxne, všetci si isto na otázky tohto typu vieme odpovedať ešte pred tým ako ich vobec vyslovíme. Veľmi dobre vieme aká je pravda, no stále to ako pravdu v hĺbke duše neberieme.
Prečo je to tak ? Prečo sa nám tak ťažko vstupuje do božej prítomnosti? Prečo ostávajú naše modlitby nevypočuté? Prečo hrešíme, keď sme "nové stvorenia" ? Prečo sa NEMENÍ atmosféra prostredia do ktorého vojdeme (veď nosíme samotného Boha) . Prečo ho ľudia v nás nevidia a prečo niečo reálne neodíde aj keď sme sa toho už asi 1000 x zriekali (a máme nad tým všetkým autoritu ktorú nám Kristus vydobyl) ?!
Nerád to píšem ,ale diabol nie je postavička . Nieje pandrláčik ani bábika ktorá tancuje tak ako niekto ťahá za nitky. Je reálne na tejto zemi a nieje tu za nejakého poslíčka-veď je označovaný za vládcu tohto sveta-a snaží sa reálne vládnuť .Drží si svoje územia a ľud v pazúroch. Klame vždy všade a každému . Dokonca Božiemu ľudu znepríjemňuje život tak, že si už niektorí želajú umrieť. Mnohých aj nás drží v šachu . Drží nás v klamstve o nás samých, medzi nás a Boha stavia také múry, že sa mnohé modlitby majú problém vôbec dostať ku Bohu a naše okolie a mnohokrát aj vnútra zámoruje takou tmou a hmlou, že tam nikto nikde Boha a jeho skutky nevidí . A to nehovorím o kultúre smrti a zlu ktoré začína byť v spoločnosti priam hmatateľné a "normálne"
Vládca tohto sveta bol zvrhnutý z neba. No nebolo to lusknutím prsta - na nebi sa strhol BOJ ! Ježiš nezbavil diabla moci . On ju PREMOHOL !!!
A dal nám tú istú moc!Dal nám Seba samého dovnútra našich sŕdc a vyzbrojil nás najlepšie ako len mohol! Sme jeho bojovníci!-či nie tak ti prorokovali už mnohokrát na modlitbe príhovoru ?!
Tak prečo stále iba lúskame prstami a čudujeme sa, prečo nič nefunguje a potom sa ešte hneváme a posielame preč našu jedinú oporu a nádej-nášho Boha ?!
Nelúskajme. Zdvihnime svoje ctené (mimochodom sväté) zadky a BOJUJME.
Nieje to ľahké .Nikdy to ľahké nebolo ani nebude (v dohľadnom čase)
Ježiš nepriniesol pokoj, ale meč. A je len a len na nás, či ho budeme mať zabalený v krabici, či si s ním budeme miešať kávu alebo či ho zdvihneme a využijeme ako niečo k čomu bol ukutý-ako zbraň ktorá stína hlavy a vydobýja víťazstvá. Je to tak . Je to na nás . Za Teba ani za mňa nepôjde nikto iný . Aslan nenabehol a nezožral zlú čarodejnicu ako veľký superman . No bojoval s Petrom, Edmundom, Suzan a Lucy , ktorých vojsko bolo omnoho menšie ako vojsko zlých .
Stojíme proti prevahe. No je s nami Boh a ten PREMOHOL svet . To však neznamená že nemusíme bojovať.
Povstáva armáda Kráľa . A je len a len na Tebe ,či bude táto armáda iba komickým nadpisom evanjelizačného turné a nálepkou ľudí, ktorí sa chcú večne zabávať v kruhu svojich ,neriešiac svet okolo, alebo ozajstnou Armádou ozajstných synov a dcér Kráľa kráľov, ktorá ničivou silou v jednote a Božej moci zmarí diablove skutky, vezme mu jeho vplyv na tomto svete, zborí všetky múry ktoré postavil a prinesie svetlo tam kde už dlho vládne tma .
Môj zámer nebolo napísať pekné krátke dielo a na záver napísať pár idylických frázovo vyzerajúcich slovíčok. Všetko je myslené vážne a reálne .Už nesnívajme rozprávky.Je čas zobudiť sa . Zobuď sa .
