Svätý Otec František si za svoje pápežské motto vzal námet povolania apoštola Matúša. Je to evanjeliový príbeh, ktorý sa odohral medzi Ježišom a mýtnikom Matúšom.

Úvod

      Privítanie, krátka modlitba

      1. Čítanie biblického textu – čítanie evanjeliového textu Mt 6, 1-6.16-18. Každý účastník má pred sebou text, ktorý si najprv prečíta potichu. Po chvíli ticha sa text môže prečítať ešte raz nahlas. Touto metódou si uvedený text viac uvedomia. 

Keď odtiaľ Ježiš odišiel, videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúša a povedal mu: „Poď za mnou!“ On vstal a išiel za ním.
Keď potom Ježiš sedel v dome za stolom, prišli mnohí mýtnici a hriešnici a stolovali s ním a s jeho učeníkmi. Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom: „Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“ On to začul a povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Choďte a naučte sa, čo to znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“

      Práca s biblickým textom:
      Na vytlačený evanjeliový text, ktorý rozdá katechéta každému účastníkovi, červenou farbou podčiarknu alebo inač zvýraznia slovo alebo vetu, ktorá ich prekvapila, nikdy doteraz si ju nevšimli, čiernou farbou podčiarknu slovo alebo vetu, ktorému/ktorej nerozumejú a zelenou farbou podčiarnu slovo alebo vetu, s ktorým/ktorou by sa vedeli podeliť s inými ľuďmi. Môžu pracovať aj v skupinke. Po ukončení činnosti každý povie nahlas iba slovo alebo vetu, ktorá ho zaujala. Katechéta a ani účastníci svoje výpovede navzájom nekomentujú. Na výzvu katechétu však v závere činnosti môžu účastníci svoje výpovede skomentovať, vyjadriť sa, zdôvodniť svoj objav a výber. Je to výchova k vyjadreniu svojho svedectva. 

      2. Meditácia – práca s obrazom

      Katechéta zhrnie to, čo účastníci hovorili a podá zásadné myšlienky celého biblického textu formou meditácie.

      Potom predstaví pomocou dataprojektora talianskeho autora baroka Michelangela Merisi da Caravaggia, ktorý je autorom obrazu k uvedenej evanjeliovej udalosti a má názov Povolanie svätého Matúša. Obraz je namaľovaný v kostole sv. Ľudovíta IX. v Ríme. Je zaujímavé, že v tomto kostole sú ešte ďalšie dva obrazy od autora a vyjadrujú ďalšie udalosti zo života evanjelistu Matúša. 

Čo vieme o Matúšovi z evanjelia? 

      Matúš bol Žid, ktorého ustanovili Rimania, aby bol v danom regióne vyberačom daní. Vyberal dane od občanov práve tak, ako aj od obchodníkov, ktorí prechádzali cez mesto. U vyberačov daní sa predpokladalo, že budú vyberať dane podľa predpisu, ale mnohí z nich vyberali viac, a tým sa veľmi obohacovali. Vyberačov daní Židia nenávideli pre ich povesť podvodníkov a tiež preto, že podporovali Rím. 

      Pozrime sa teraz na umelecké dielo: 
      Dejiskom príbehu je Matúšova colnica. Miestnosť však podľa ponurej atmosféry pripomína skôr krčmu v jednej zo zastrčených rímskych ulíc, kde sa postavy sediace okolo stola oddávajú konzumu a hazardným hrám.
      Postavy na Caravaggiovom obraze sú oblečené do dobových odevov 16. storočia, teda zachycujú vtedajšiu súčasnú kultúru. Matúš (tretí zľava), muž s bohatou bradou, je podľa dôležitosti úradu ktorý zastával, bohato oblečený. Na hlave má klobúk, na ktorom mu výrazne svieti minca. V úžase pozerá na prichádzajúcich dvoch mužov. Jeden z týchto mužov je Ježiš a druhý je Peter. Zdá sa, že Ježiš niečo povedal, pretože Matúš reaguje na slová a ukazuje na seba. Jeho pohľad je prekvapivý, akoby sa pýtal: „Naozaj ja, Pane?“ Kristova výzva sa týka naozaj jeho. V prítmí miestnosti, kde cez jediné, akoby zamurované okno nedopadá svetlo, sa objaví Kristus a prstom, nápadne pripomínajúcim vztýčený ukazovák Adama na Michelangelovej freske na strope Sixtínskej kaplnky, ukazuje na Matúša. Vyjadrenie uvedenej udalosti je na obraze veľmi dynamické. Z výrazu a gest postáv je nám jasné, že uvedená situácia je jedinečná, prekvapivá a dôležitá. 
      Stojí za to, aby sme si všimli i hru svetla a tieňov, ktorá bola tak Caravaggia ako aj iných umelcov tohto obdobia obľúbeným výrazovým prvkom. Priestor v miestnosti je málo osvetlený. Chce nám povedať, že spôsob života, ktorý je znázornený je temný – niet v ňom svetlo a radosť. Ak je radosť, tak iba chvíľková. Z jednej strany však preniká lúč svetla, ktorý osvetľuje všetky tváre. Lúč svetla prichádza od Krista. Matúš, ktorý bol považovaný za hriešnika, preniká svetlo a preniká ho zároveň výzva Krista: „Poď za mnou!“ A čo sme počuli v evanjeliu? On vstal a išiel. 
      Kristova výzva zachránila Matúša pred temnotou. Svetlo Kristovej lásky v ňom vyvolalo obrat. Matúš je povolaný z tmy do svetla. A Ježiš neprišiel povolávať tých, ktorí si myslia, že sú vo svetle, ale tých, ktorí bez Ježišovej pomoci nedokážu zmeniť svoj život. To sú tí, ktorí prijímajú Ježišovo milosrdenstvo a sú ochotní zanechať časné a hriešne pred večným a svätým. 

       Matúš bol Žid, ktorého ustanovili Rimania, aby bol v danom regióne vyberačom daní. Vyberal dane od občanov práve tak, ako aj od obchodníkov, ktorí prechádzali cez mesto. U vyberačov daní sa predpokladalo, že budú vyberať dane podľa predpisu, ale mnohí z nich vyberali viac, a tým sa veľmi obohacovali. Vyberačov daní Židia nenávideli pre ich povesť podvodníkov a tiež preto, že podporovali Rím. 

      3. Aplikácia

      Každý z nás by si mal uvedomiť, že biblický text, nad ktorým uvažujeme, obsahuje pravdu, ktorá má hodnotu a je aktuálnym posolstvom aj v našej dobe. Katechéta požiada účastníkov katechézy, aby sa zamysleli nad dôležitosťou pokánia v živote - obrátenia srdca k Bohu.

      Keď Ježiš povolal Matúša za svojho učeníka, on išiel a nasledoval ho. Zanechal i výhodné a výnosné zamestnanie. Keď Boh volá nás, rozhodnutie je pre nás náročné a často nie je ani radikálne. Každý nový deň stojíme pred rozhodnutím nasledovať Krista, čo znamená usilovať sa žiť tak, aby náš život prechádzal z tmy do svetla, z lakomstva do štedrosti, z menej hodnotného využívania času do vyššej kvality nášho života, ktorý nám uštedruje. Jedná vec je mať taký úmysel a každý deň to uskutočňovať prostredníctvom modlitby, služby, obety... Inou vecou je zaujať postoj v situáciách, ktoré sme si neplánovali a ktoré prináša život. Tie väčšinou viac svedčia o tom, kto je pre nás Kristus. Iba ak nájdeme niečo hodnotnejšie ako je to, čo máme, sme ochotní zanechať staré a nasledovať Krista. My nie sme schopní obmedziť časté pozeranie televízie alebo zanechať zlú partiu kamarátov pokiaľ nedokážeme zmysluplnejšie využívať čas a kráčať neustále z tmy do svetla. 
      Keď Ježiš navštívil Matúša, riskoval poškodenie svoju dobrej povesti. Matúš podvádzal ľudí, ale Ježiš ho našiel, oslovil a zmenil. My sa tiež nebojme priblížiť k ľuďom, ktorí majú odlišný životný štýl (napr. sú ďaleko od kresťanského spôsobu života hoci sú pokrstení...), pretože Božia zvesť môže zmeniť každého. 

      Farizeji a zákonníci sa neustále pokúšali nachytať Ježiša a teraz sa domnievali, že jeho priateľstvo s ľuďmi najnižšej spoločenskej triedy s pochybnou povesťou poskytuje na to vhodnú príležitosť. Viac sa starali o to, aby pôsobili dojmom svätosti než o pomoc ľuďom, o kritiku než povzbudenie, o slušnosť navonok ako o praktickú pomoc. Ale Pán Ježiš sa zaujíma o všetkých ľudí vrátane hriešnych a utrápených. Kresťanský život nie je nejaká „populárna súťaž.“ Nasledovať Ježišov príklad znamená spolupracovať s Božou milosťou a podeliť sa s dobrou správou nielen s dobrými, talentovanými a populárnymi, ale aj s chudobnými, osamelými a s ľuďmi na okraji spoločnosti. Na to myslel Ježiš aj v úryvku, ktorý sme si prečítali: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.“
      Vždy sa nájdu ľudia, ktorých Ježiš natoľko osloví, premôže a uchváti, že „pre nebeské kráľovstvo“ (Mt 19,12) odovzdajú Bohu úplne všetko – dokonca aj také dary, ako je vlastný majetok, vlastná vôľa, manželská láska a pod. Takýto život podľa evanjeliových rád – chudoby, čistoty a poslušnosti ukazuje všetkým kresťanom, že svet sám osebe ešte nie je všetko. Až stretnutie s Ježišom „z tváre do tváre“ zaistí človeku skutočné šťastie. (Ako hovorí sv. Augustín: : „Nespokojné je moje srdce, kým nespočinie v tebe Bože.“). Evanjeliové rady vyjadrujú živú plnosť lásky, ktorá je stále nespokojná, že nedáva ešte viac. Pobádajú nás k duchovnej ochote. Evanjeliové rady ukazujú priamejšie cesty a vhodnejšie prostriedky pri nasledovaní Krista. Je potrebné ich zachovávať v súlade s povolaním každého jedného z nás. 

Aktivita: (môže ju predchádzať motivácia, napr. svedectvo o povolaní katechétu alebo niektorého svätého) 
      Úlohou účastníkov katechézy je nájsť vo Svätom písme evanjeliové rady – chudobu, čistotu, poslušnosť podľa vzoru života Pána Ježiša. Katechéta môže vytvoriť tri skupiny a každej určí jednu evanjeliovú radu. Danú evanjeliovú radu môžu stotožniť aj s konkrétnym svätým, ktorý v nej vynikal (napr. chudoba – sv. František, čistota – sv. Dominik Savio, poslušnosť – sv. Ignác... a pod.)
Chudoba: Flp 2,6; 2Kor 8,9 Čistota: Mt 5,8 Poslušnosť: Lk 22,42; Flp 2,8

       Katechéta sa môže na chvíľu vrátiť k obrazu Caravaggia Povolania sv. Matúša, na ktorom môžu spoločne uvažovať nad charakterom života mýtnikov a nad evanjeliovými radami, ktoré vyplývajú zo zmeny života Matúša. 
Aktivita by mala spontánne prejsť do modlitby.

      4. Modlitba

       Môže byť vytvorený priestor pre spoločnú modlitbu a úryvok z Flp 2,6-11. Modlitba má za cieľ oslavovať Boha, ďakovať mu a prosiť ho. Božie slovo si vyžaduje odpoveď. Boh k nám hovorí v Božom slove a my mu odpovedáme. Odporúča sa, aby v modlitbe zazneli slová: čisté srdce, chudoba, poslušnosť, služba, poďakovanie za dar viery... 

      5. Kontemplácia

      Odporúča sa zotrvať v tichosti pred Božou tvárou. Táto časť je zhrnutím všetkých doterajších častí. Záleží na tom, aby Božie slovo vstúpilo do nášho života a začalo nás premieňať. Na základe jeho posolstva sa usilujeme o nový pohľad na život, na udalosti, históriu, skúsenosti a iné ďalšie situácie. Osvojujeme si Boží pohľad na svet, ktorý nás povzbudzuje konať stále viac v súlade s Božou vôľou. Pre umocnenie modlitby môže katechéta pomocou dataprojektora znova ukázať detail obrazu Povolania svätého Matúša – Kristova tvár.  

      Záver 

      Na záver stretnutia katechéta povzbudí prítomných k žitiu evanjeliových rád, k živej viere prostredníctvom skutkov konaných s čistým úmyslom a z lásky k Bohu, k prehĺbeniu viery prostredníctvom osobnej i spoločnej modlitby, k pravidelnému čítaniu Božieho slova, k sviatostnému životu, k čítaniu životopisov svätých, ku konkrétnemu skutku lásky v rodine, škole a farnosti. Na záver môže nasledovať vhodná pieseň.

Detaily obrazu Povolania svätého Matúša sa nachádzajú na tomto mieste.

Autor katechézy pracoval v Diecéznom katechetickom úrade Spišskej diecézy. www.dkuspis.sk

Použitá literatúra: 
Sväté písmo, SZ a NZ, SSV, KKC, Biblia s aplikáciami pre život, 
YOUCAT – katechizmus Katolíckej cirkvi pre mladých, www.sk.wikipedia.org

      Príloha:

      Pápežské motto:
      Motto pápeža Františka „Miserande atque eligando“ je citátom z homílie sv. Bédu Ctihodného, kňaza, v ktorej komentuje evanjeliový príbeh povolania sv. Matúša: Keď Ježiš videl vyberača daní, zadíval sa na neho pohľadom lásky a povolal ho slovami: Poď za mnou. Latinské slová „miserando atque eligando“ znamenajú „zmiloval sa nad ním a vyvolil si ho“. Ich obsahom je Božie milosrdenstvo, jeho veľkosť, dôležitosť a dôvera. 
Spomínaná homília sa ako chválospev dostala do Liturgie hodín na sviatok sv. Matúša, ktorý má osobitný význam v živote pápeža Františka. Na tento sviatok v roku 1953 vtedy 17-ročný Jorge Bergoglio veľmi zvláštnym spôsobom zakúsil milujúcu prítomnosť Boha vo svojom živote. Následne po svätej spovedi pocítil jeho dotyk v srdci a vnímal milosrdného Boha, ktorý ho nežným a láskyplným pohľadom volal k zasvätenému životu podľa príkladu svätého Ignáca z Loyoly.

Katechézu venujem nášmu mladšiemu synovi Matúšovi. ;)