Ak Boh pozná prítomnosť a budúcnosť, prečo by sme sa mali modliť? Boh predsa vie čo potrebujem. Prečo by sme mu mali niečo hovoriť? Je to preto, lebo rozhovor s Bohom nám môže veľmi pomôcť.

1.      Práca s biblickým textom

Žiaci si prečítajú biblický text – Mt 14, 22

„Len čo Ježiš nasýtil zástupy, rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy. Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám.“ Mt 14, 22

Potom v skupinách odpovedajú na nasledujúce otázky:

1. Prečo sa Pán Ježiš často modlil?

2. Aké prostredie vyhľadával Pán Ježiš na modlitbu?

3. Ako sa prejavovalo pôsobenie modlitby v živote Pána Ježiša?

4. Aká je vaša skúsenosť s modlitbou? Zažili ste už, že Boh vypočul vaše prosby?

5. V akých situáciách sa najčastejšie modlíte? 

2.      Výklad

Pre Pána Ježiša bolo veľmi dôležité vyhľadávanie samoty. Vo svojom zaneprázdnenom programe si našiel čas na chvíľu, keď bol sám zo svojím Otcom. Čas strávený s Bohom v modlitbe udržiava náš vzájomný vzťah živý a pomáha nám úspešne zvládnuť problémy a zápasy života.

V modlitbe môžeme s Bohom hovoriť ako s priateľom. Môžeme sa mu zveriť so svojimi starosťami. Môžeme ho prosiť o pomoc a o radu. V modlitbe sa môžeme na Boha obrátiť kedykoľvek. Avšak, nie vždy hneď zachytíme Božiu odpoveď. Možno preto, že sme rozptýlení, nedostatočne počúvame, no možno aj z iných príčin, ktoré nám zostanú skryté.

Príklad fiktívnych modlitieb

Pozrime sa spoločne na príklady fiktívnych modlitieb. Prejdeme postupne každú modlitbu. Môžeme ju krátko uviesť a potom ju niektorý zo žiakov prednesie. Môžeme sa o nich porozprávať.

-          Dávid je v triede vylúčený z kolektívu. Ostatní chalani sa mu posmievajú a ignorujú ho. Ale ak niečo treba, využijú ho ako obetného baránka. Lena si ho už dlhšie všíma. Je jej Dávida ľúto. Preto sa modlí: „Ježiš urob predsa niečo, aby s Dávidom nezaobchádzali tak zle.“

-          Alex veľmi túžil po novej počítačovej hre. Z otcovho písacieho stola vzal peniaze a kúpil si ju. Večer sa v posteli modlil: „Ježiš, daj, aby si to otec nevšimol.“

-          Pani Novotná má 84 rokov a už dlho trpí ťažkou chorobou. Často máva bolesti, ktoré trvajú aj celé dni. Vtedy sa modlieva: „Ach Ježiš, daruj mi zdravie alebo mi uber z týchto bolestí. Ale nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane.“

-          Elena neznáša matiku. Úlohy obyčajne odpisuje od kamarátky. Večer pred písomkou sa modlí: „Bože, pomôž mi napísať na dvojku.“ Keď zinkasuje guľu, je jej jasné, že modlenie sa nezaberá.

-          Juraj videl v telke správu o brazílskych deťoch ulice. Odvtedy sa modlí každý deň za pomoc pre ne.

Modlitbám Jura, Leny a pani Novotnej nemožno samozrejme nič vytknúť. Elena si zamenila modlitbu s magickým rituálom a Alex sa pokúsi urobiť Boha svojím komplicom. Každopádne aj pomýlená modlitba môže byť krokom k modlitbe skutočnej. Pravda, ak si to človek včas uvedomí.

3.      Formovanie postojov

Svedectvo o vypočutej modlitbe z dňa 16.10.2015 /https://www.mojakomunita.sk/web/modlitba/svedectva/

„Boh je mocný a vypočuje naše prosby. Manžel od nás odišiel, našiel si inú a popritom strašne veľa pil. Po Silvestri strávenom v modlitbe s deťmi na Mariánskej Hore sa vrátil a prestal aj s alkoholom. Ďakujem všetkým kňazom, priateľom i neznámym. Ale najviac ďakujem Bohu a milovanej Panne Márii.“ Martina

Modliť sa neznamená len hovoriť Bohu, je to rozhovor s Bohom, čo zahŕňa aj počúvanie. Znamená to byť s ním a tráviť s ním čas. Dôverovať mu, že sa o nás postará. Vo svojom živote potrebujeme veľa vecí: jedlo, oblečenie, domov atď. Boh však nepotrebuje nič. Sám je úplný. Miluje nás a vie, že nemôžeme bez neho žiť. Túži, aby sme ho milovali tiež.

Zo žiakmi si vzájomne predstavíme Malú školu modlitby - viď príloha. Skladá sa z desiatich častí, ktoré môžeme rozdeliť žiakom do desiatich dvojíc. Každá dvojica nám predstaví - odprezentuje jednu časť.

Aktivita: Písanie vlastnej modlitby

Žiakov vyhradíme čas, v ktorom vytvoria a napíšu vlastnú modlitbu. Upozorníme žiakov, modlitby zostanú len medzi nimi a Bohom a žiaci ich nebudú prednášať nahlas. Modlitba začína oslovením. To volíme podľa toho, ktorú Božskú osobu chceme osloviť. Nie je na to žiaden predpis. Majme na pamäti, s kým hovoríme. Typické oslovenia sú: Bože, Večný Bože, Ježiš, Ježišu, Pane, Duchu Svätý...

Modlitbu môžeme začať krátkou chválou. Môžeme Bohu povedať čím práve žijeme, čo nám robí radosť, z čoho máme strach, či starosti. Zverme Bohu svoje prosby. Sú v našom okolí ľudia, ktorí trpia núdzu, ktorým sa nedarí? Myslime v modlitbe aj na nich. Určite je aj v našom živote veľa vecí, za ktoré môžeme byť vďačný. Aj tie by mali mať miesto v našej modlitbe. Možno neboli posledné dni tými najlepšími. V tom prípade prosíme Pána o odpustenie za to, v čom sme zlyhali. Amen uzatvára naše modlitby. Toto kratučké slovo znamená približne: „Áno, nech sa tak stane.“

4.      Záver

Záverečná modlitba - Otče náš

Katechéta alebo animátor môže odporučiť žiakom každý deň tráviť čas s Bohom v modlitbe.                                                                                       

Príloha:

Malá škola modlitby

1.      Rozhodni sa

Boh nás chcel ako slobodných ľudí a takými nás aj stvoril. Veľa ráz počas dňa rozmýšľame, určujeme priority, rozhodujeme sa. V živote sa nič nezaobíde bez rozhodovania. Ak chceš, rozhodni sa, že sa staneš človekom modlitby a že si začneš vytvárať vzťah k Bohu. Rozhodni sa vedome: vtedy a vtedy sa chcem modliť. Už večer sa rozhodni, že sa ráno pomodlíš, a už ráno s rozhodni, že večer zakončíš deň modlitbou.

2.      Buď verný v maličkostiach

Mnohí sa začínajú modliť s veľkými predsavzatiami. Po chvíli sa im nedarí a myslia si, že sa nevedia modliť. Začni s tým, že si pevne stanovíš krátku chvíľu na modlitbu a verne ju dodržiavaj. Potom môže tvoja túžba i modlitba narastať podľa toho, ako ti to budú čas a okolnosti  dovoľovať.

„K správnej modlitbe patrí predovšetkým to, že sa modlíme pravidelne. Teda nielen vo chvíľach, keď nám niečo leží na srdci. Duša žije z modlitby. Každý život vyžaduje pravidelnosť a opakovanie – vyžadujem rytmus.“ Romano Guardini

3.      Nájdi si čas na modlitbu

Modliť sa znamená bedlivo vnímať Božiu náklonnosť ku mne. U Boha nemusíš žiadať o audienciu. Na čas modlitby jestvujú tri kritéria, ktoré ti môžu pomôcť. Urči si pravidelný čas (dobrý návyk pomáha), pokojný čas (často je to ráno a večer) a vzácny čas, ktorý by si chcel mať pre seba, ale o ktorý sa zároveň môžeš podeliť (nie časový „odpad“).

„Modliť sa môžeme kedykoľvek“ – viem, môžeme, no obávam sa, že tí ktorí sa nemodlia v konkrétnom čase, nemodlia sa vôbec. Charles Haddon Spurgeon

4.      Priprav si vhodné miesto

Miesto, na ktorom sa modlíš, ovplyvňuje tiež tvoju modlitbu. Nájdi si preto miesto, kde sa môžeš dobre modliť. Pre mnohých je to okraj postele alebo písací stôl. Iným pomáha, keď si vytvoria vlastné modlitbové miestečko, ktoré je pre nich pripomienkou a pozvaním: malý stolček, alebo kľačadlo, koberček. K modlitbe môže pomáhať ikona, svätý obrázok, sviečka. Sväté písmo alebo modlitebná knižka.

„Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti.“ Mt 6,6

5.      Vytvor si zo svojej modlitby rituála a daj mu štruktúru

Bude ťa stáť veľa úsilia premôcť sa každý raz na modlitbu. Urči svojej modlitbe presný poriadok (rítus). Nebude ťa to obmedzovať, ale pomôže ti to, aby si nemusel každý deň premýšľať, či a ako sa budeš modliť. Skôr ako sa začneš modliť, uvedom si Božiu prítomnosť a aj po modlitbe si ešte dopraj trochu času, aby si sa Bohu poďakoval a vyprosil si jeho požehnanie.

„Modlitba má veľkú silu, ak sa človek modlí podľa svojich najlepších schopností. Do zhorknutého srdca vlieva sladkosť, do smutného radosť, do chudobného bohatstvo, do nemúdreho múdrosť, do ustráchaného odvahu, do slabého silu, slepému vracia zrak a chladnému oheň. Veľkého Boha vťahuje do malého srdca, hladnú dušu dvíha k Bohu, živému prameňu a spája dvoch milujúcich: Boha a dušu.“ Sv. Gertrúda z Helfty

6.      Modli sa celou bytosťou

Modlitba nie je len záležitosťou myšlienok a slov. V modlitbe sa môže s Bohom zjednotiť celý človek: tvoje telo, vnútorné a i vonkajšie vnímanie, tvoja pamäť a vôľa, myšlienky a pocity, alebo sen z predchádzajúcej noci. Niekedy ti dokonca aj roztržitosť poskytne dôležitú informáciu o tom, čo je pre teba skutočne dôležité, čo hýbe tvojim životom a čo ťa zaujíma. Aj to môžeš doslova predniesť Bohu a zložiť mu k nohám. Aj keď ti počas modlitby napadne, že musíš niečo zariadiť a nechceš to zabudnúť, môžeš si to zapísať na lístoček a potom sa zasa môžeš pokojne vrátiť k modlitbe.

„Keď je tvoje srdce nepokojné alebo trpí, priveď ho opatrne na svoje miesto a vráť ho nežne do prítomnosti svojho Pána. A keby si aj vo svojom živote nerobil nič iba navracal svoje srdce do prítomnosti nášho Boha, napriek tomu, že od neho po každom návrate zasa uteká, potom si dobre pežil svoj život.“ Sv. František Saleský

7.      Modli sa rozličnými spôsobmi

Objav a rozvíjaj v sebe rozličné spôsoby modlitby, ktoré môžeš obmieňať podľa času, nálady a momentálnej situácie. Môže to byť ústna modlitba iného človeka, s ktorou sa stotožníš; osobná modlitba s vlastnými slovami; modlitba slovami Svätého písma (napríklad z liturgického čítania daného dňa); modlitba srdcom (alebo tzv. Ježišova modlitba), pri ktorej sa s každým nádychom opakuje krátke zvolanie alebo Ježišovo meno; vnútorná modlitba, pri ktorej človek navonok i vnútri mlčí a počúva...

8.      Využi príležitosť

Môžeš tiež využiť príležitosti, ktoré sa ti ponúkajú a modliť sa priebežne (použi napríklad strelné modlitby, prosby, krátke vďakyvzdania alebo chvály). Na to je vhodný čas, keď na niekoho čakáš, keď cestuješ v autobuse, vo vlaku alebo aute (netreba si hneď púšťať hudbu), prestávka medzi vyučovacími hodinami, návšteva kaplnky alebo kostola, keď sa každý deň vraciaš z práce domov. Využi príležitosti na modlitbu, aby sa stali pozvaním k opakovanému nadviazaniu kontaktu s Bohom.

9.      Pusť Boha k slovu

Modliť sa zároveň znamená počúvať, čo Boh hovorí. Boh najjasnejšie hovorí slovami Svätého písma, ktoré sa v Cirkvi čítajú deň čo deň. Hovorí tiež v Tradícii Cirkvi a cez svedectvo svätých. A takisto hovorí – často v skrytosti – v srdci každého človeka, napríklad v hlase tvojho svedomia alebo prostredníctvom tvojej vnútornej radosti. Sväté písmo prepožičiava Božiemu slovu hlas, a tak ho môže naše srdce počuť. Keď sa modlíš, pusť Boha k slovu. Vytvor si k nemu dôverný vzťah, aby si sa naučil rozlišovať jeho hlas od všetkých ostatných hlasov a spoznávať jeho vôľu.

„Sťažujeme sa, že Boh sa nám nezjaví počas tých niekoľkých minút, ktoré si preňho vyhradíme. Ako to však je so zostávajúcimi dvadsiatimi troma a pol hodinami, keď Boh klope na naše dvere a my mu odpovedáme: „Je mi ľúto, ale práve teraz mám veľa práce“! Anthony Bloom

10.  Modli sa s pozemskou i nebeskou Cirkvou

Ten, kto sa modlí – či už sám alebo v spoločenstve – začleňuje sa do veľkého modlitbového spoločenstva, ktoré siaha od zeme po nebo a spája ľudí žijúcich na zemi s anjelmi, so svätými ako aj s nespočetným zástupom tých, ktorí už prebývajú u Baha. Modliť sa znamená tiež prihovárať sa jeden za druhého. Preto je dobré, aby si sa nemodlil iba sám, ale, keď je to možné, aj s druhými: s rodinou, priateľmi, so svojim farským spoločenstvom – a so svätými. Môžeš ich prosiť o príhovor, pretože ľudská solidarita modlitby pred Bohom sa nemôže prerušiť smrťou.

„Vytvárajte si vo svojom živote priestor na modlitbu! Je dobré modliť sa osamote, ale ešte krajšie a osožnejšie je modliť sa spoločne s druhými, pretože Pán povedal, že tam, kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v jeho mene, tam je medzi nimi aj on.“ (porov. Mt 18, 20) Benedikt XVI. 

Použitá literatúra:

Sväté písmo, SZ a NZ, SSV; KKC

Biblia s aplikáciami pre život, Slovo medzi nami  Michal Emery, 

Tweetuj s Bohom, Youcat – Modlitby pre mladých