Boli,samozrejme.Oveľa viac ako napr. podomová katechéza.Stretávali sme sa týždenne, vždy u niekoho iného, chodili sme v širokom časovom intervale aby nebolo nápadné, že do jedného bytu príde toľko ľudí. Začiatky? R.1985. Mali sme trochu šťastia s pátrami. Jeden bol lesníkom, druhý riaditeľom jednotriednej školy v blízkej dedinke(!), tretí dochádzal až z Liptova.

Dodatok: Samozrejme sme neboli prví....podobné krúžky fungovali už dávnejšie v iných mestách, celkom určite v Bratislave, Košiciach, Trnave, Nitre.....len sme o sebe-pretože bol komunizmus a nebolo to ani bezpečné- nevedeli.

Spomínajúc na onú dobu. V tej dobe som ešte bol evanjelik ,ale biblické stretká sme mali aj My. Hmm bolo to niekedy zaujimavé.Stretka sme mali v byte nášho animátora.Nuže bolo nás tam aj 8 a to dvakrát do mesiaca. A potom zas v inom dome ,chate, byte.Nikdy na rovnakom mieste.Takéto stretká neboli štátom tolerované ,nakolko ústava síce deklarovala nábožensku slobodu,ale tá sloboda mala mať rámcovy obsah podla doktríny socialistického zriadenia.Teda pod kontrolou štátu.Štát povolil , že sa môžu vysluhovať Bohoslužby.Aj počas nich vo vedlajšom byte špicloval informátor , čo podával hlásenia na ŠTB,ak by sa v Modlitebni dialo niečo "nekalé". Nekale mohlo byť prezentovanie inakšej literatúre, ako bolo odobrené štátom .Teda ak by vám našli literatúru neschválenú štátom , tak prúser minimálne na 3 roky pre publikovanie literatúry ohrozujucej štátne zriadenie ČSSR a Socialistickej ideologie.Nuž na Februárke /sídlo 3 .oddelenia Štb / BA si vás nechali ,ak ste pašovali literatúru vlakom z Nemecka , či Polska.Vy ste zapierali a oni počas dvoch dní sa Vám snažili dokázať , že to ste Vy pašovali.Nedali Vám spať , svetlo lampy do očí len , aby Vás zdeptali k priznaniu.

Viem, že v rámci Rim.Kat Cirkvi sa vytvorilo hnutie knazov Pacem Im teris. Hnutie štátu lojálnych knazov, čo spolupracovali so zriadenim.Snahou Komunizmu bolo rozbiť štrukturu Cirkvi ,ako Katolíckej i Evanjelickej.Aby boli podriadené štátu a nie Vatikánu , či Ausburgu.Našťastie podlahlo v oboch cirkvách len niekolko knazov.A práve pre nespoluprácu trpelo vela Katolicko-Evanjelických knazov.O veci vie pán Emeritný Kardinál Korec, Don Anton Srholec ,či Pavol Osuský/evanjelický biskup/ a dalšie stovky knazov,laikov.Dokonca stretnutia Evanjelickej mládeže , či púť v Šaštíne boli monitorované samou ŠTB. No mohli ste mať problém v škole, či rodičia v práci.To že horlivci neukončili dokonca aj strednú, či vysoku školu bolo viac menej isté.Ak ste bol laik horlivec , tak ste zastávali maximálne robotnícky flek.

Nuže dnešná generácia ,ktorá nemá šajnu , čo sa dialo pred 23 rokmi ťažko verí , že toto bolo možné.Ano bolo a preto budem rád tomu,ak si budú užívať nábožensku slobodu v plnej miere.Tešte sa z tej slobody , čo je teraz ,lebo človek je nepoučiteľný a môže sa udiať zas diktát možno nie socializmu ,ale iného zriadenia ,ktoré sa Vám bude snažiť prikázať ,že čomu máte veriť a hlavne ako.

Ani spovedať sa nedalo ľahko.Tešte sa teda zo sviatosti a žite svoj život naplno.Boh skrze utrpenie generacií pred vami dal šancu vám žiť slobodný život Božích detí.Preto mi príde smutné ,ak sa relativizuju ,alebo menej uživaju sviatosti . Cente si to čo máme v duchovnej sfére a tešte sa.

Veru bolo.
Tiež si spomínam na stretká za komunizmu. Bolo to adrenalínové... vzrušujúce... a možno... o to jednoduchšie neupadnúť do stereotypu.

Najskôr som mala pocit, že som (resp. naša rodina) jediná na svete, kto verí v Boha. Iných veriacich som videla len v chladnom kostole, ale v škole, alebo medzi rovesníkmi ani náhodou (každý tajil, navyše som ako učiteľské dieťa nesmela na náboženstvo - vlastne som ani nevedela, že nejaké "náboženstvo" existuje).
Potom tajné skupinky - najprv ako príprava na sviatosti, neskôr na výške študentské stretká... To bol skutočný život ;-)

A teraz? Ako píše Mária - ľudia si nevedia nájsť čas, alebo motiváciu, možno máme pocit, že stačí to čo je... Pripadá mi až zarážajúce, aké ťažké môže byť nájsť / vytvoriť spoločenstvo - napr. rodinné, ale aj detských stretiek je ako šafránu. Napr eRko má v celej BA len dve detské stretká. Viac detí sa nenašlo.
Je to škoda...

Všetko chce ľudí a myslím, že dnešní pracujúci ľudia robia nie 8, ale 10,12,14 hodín. Sú unavení a už im nič nechutí, fyzicky pracujúci sa zvalia na gauč ako mech a ja sa im nedivím! Ako veľmi by som si chcela vychovať nástupcov, keď ma tu nebude. Pretože p. prof. Trstenský, veľmi obetavý a fundovaný toho má na roztrhanie a to môžme byť radi, že si na nás nájde čas. Na druhej strane, také krúžky nemôže v katolíckej cirkvi robiť každý. Je obrovská škoda, že po založení Katolíckej univerzity neostal priestor pre diaľkovú teológiu, na ktorej sa pôvodne vzdelávali katechéti . Takéto diaľkové štúdium by laickým vedúcim krúžkov pomohlo, no zasa bola by to práca dobrovoľnícka, pretože katechéti vychádzajú z pedagogickej fakulty a táto práca nemôže byť platená.....a v menších farnostiach majú povinnosť aj kapláni učiť.
Na také samoštúdium by musel dozerať kňaz, aby sa tam nepriplichtili bludy....
Žiaľ, tá zbehlosť v Písme potom viazne, a u ľudí majú stále väčšiu hodnotu iné náboženské praktiky ako sv.Písmo.
Existuje riešenie- nech sa bratia a sestry stretávajú v kratších intervaloch- týždenne, dvojtýždenne, ale poprosia, aby sa im aspoň raz do mesiaca venoval kňaz a riešil by výklad sporných častí, nedorozumenia atď.

Brat Tibor, veľmi sa divím a obdivujem Tvoju skúsenosť, ale veľmi obohacuje....Pretože ja som ( napapkaná koncilom a plná mladého elánu) ešte r. 1974 navštívila nášho rím.kat.kňaza, že je obrovský záujem o sv. Písmo! O teológii pre mňa zhasli r. 1970 všetky sny, v Olomouci nás zrušili. Kňaz, milý a otvorený, povedal, že to nie je možné.
Prečo? Pýtala som sa .
Povedal: keby som to robil na fare, o dva dni mám po štátnom súhlase (vtedy vysviacka nestačila, kňaz potreboval na vykonávanie služby aj takýto súhlas, i najmladší kaplán. ) Ja na to: a v kostole? Usmial sa a vzápätí sa zatváril bolestne:
dievča zlaté, ja musím mať každú akciu v kostole, aj organový koncert, ba aj vianočnú a veľkonočnú spoveď, kde prídu iní kňazi, schválenú odoborom pre veci cirkevné, a oni stanovujú, kto smie spovedať!
Vyrukovala som s posledným tromfom: a evanjelici? Otecko a babička chodia do zborovej miestnosti, tam, kde majú aj detské bohoslužby a pretože vykurovanie je drahé, od jesene do jari to majú na fare. Vtedy bolo v Poprade asi 3000 evanjelikov
a na tú faru chodila dobrá stovka.
Náš milý, už zvečnelý pán farár mi povedal: Hm, ale to je trochu iné. Bratia evanjelici to majú dovolené, lebo u nich sa to považuje okrem nedeľných bohoslužieb za s ú č a s ť bohoslužby, ale my smieme mať sv. omšu, spoveď- odobrenú cirkevným štátnym tajomníkom, a nič viac.
Pravda, aj evanjelici, keby sa boli stretávali po bytoch v skupinkách, by z toho mali nepríjemnosti.
Toľko na dokreslenie, pretože sa súkromne zaoberám najnovšími dejinami Cirkvi- od r. 1945.

Myslím, že problém nie je v možnostiach vzdelávania (aj na Katolíckej univerzite), ale v tom, aby sa s takýmto vzdelaním človek AJ uživil. Je mi nesmierne ľúto, že Cirkev nevidí potrebu kvalitných kantorov, organistov, katechétov, animátorov kvalitne zaplatiť, aby popri tom nemuseli pracovať aj inde. Je to taký začarovaný kruh: títo ľudia sa svojej práci v Cirkvi nevenujú dostatočne, lebo sa musia venovať inému. Preto ich aj Cirkev platí len čiastočne. A práve preto sa tejto práci nevenujú ako by bolo treba. Myslím však, že práve Cirkev by mala vyjsť s iniciatívou, najmä ak DOBRE VIE, že práve toto je cesta k oživeniu života viery, obrode Cirkvi a ... zachovania jej životaschopnosti...

Áno, bolo to "adrenalínové" - ako tu uvádzajú niektoré detaily spoludiskutujúci. Ale - podobne - ako adrenalín, ono to aj povzbudzovalo (dokonca niektorých priam lákalo, keďže tam bol ten "adrenalín", ako "zakázané ovocie"...)
Práve v tom je problém dnes.
Keď som prišiel do slobodného sveta, stretol som tam jedného priateľa zo starých čias, keď sme spolu chodili na stretká a pod. A vtedy mi povedal veľmi užitočné slová: "Za komunizmu nás ten režim dokopal k istému štýlu života, duchovnosti, morálke... Tu, v slobodnom svete, si tie kopance musíš dávať sám..." V tomto je veľkosť i ťažkosť slobody.

Bolo by to na dlhú debatu....mysme študovali diaľkovú teológiu, kde sme boli pripravovaní nielen na školskú katechézu, ale naprr. na farskú katechézu, prácu v zdravotných a sociálnych zariadeniach.A popri diplome každý dostal pre svoju činnosť kanonickú misiu, čo platí, myslím, i teraz. Mali sme 2 semestre SZ.2 sem.NZ a navyše biblickú exegézu 1 sem.-postgraduálne pre stredné školy.
Skutočne sa ale z toho nedá žiť, nie je to platené! Na začiatku boli trochu veľké oči, nik nerátal s hospodárskym krachom....A o dva-tri roky začali katechéti- majmä muži, zakladajúci si rodinky, odchádzať, čo je logické. Pamätám, ako som bola zjazdená už nežijúcim profesorom, že popri katechéze na škole učím 4 h nemčiny. Katechéza potrebuje celého človeka. Pôvodne sa ani neplánovalo na KU
študovať náboženstvo s iným predmetom. Tá mala pripravovať na vyučovanie profánnych predmetov- ped. fakulta. Potreba to zmeniť prišla s faktom, že štátne školy mali v plánoch iba jednu hodinu náboženstva týždenne, a tak katechéta buď musel pendlovať medzi 2-3 školami, alebo vziať iný predmet. Školy zasa dávali prednosť, aby bol vyučujúci na jednom mieste a tak sa po mojom odchode na strednú začali už preferovať učitelia náboženstva s kombináciou s iným predmetom.Diaľkové štúdium teológie sa postupne zrušilo.Hoci nás, prvé lastovičky, nosilina rukách. Naša teológia, na 80% porovnateľná s tou, čo študujú kňazi, bola odrazu nanič...dokonca ktosi povedal: "no, to je pre vaše osobné posväcovanie".
Nič proti fakulte, Bože uchovaj. Ale na strednej škole som tú teológiu potrebovala ako soľ.
Kruh je začarovaný, ako vravíte, lebo: kto je Cirkev? My všetci pokrstení katolíci.
A kto nás má platiť, ak v seminári nemajú v zime čím kúriť? Biskupský úrad? Majú iné starosti, problém je Charita, v Poprade už domáca opatrovateľská služba nie je,,,iba profánny ADOS, pekne drahý. Keď bola 10. téma na synodu o hospodárstve- to bola pre mňa neznáma oblasť, dotazník mi musel pmáhať vyplňpvať vdp. dekan: aká sme farnosť? On nato: "napíš bohatá". Aj sme. Ale u nás sa bude asi do r.2100 stavať.
Biblické krúžky robím "z pasie" bez nároku na odmenu. Prišiel iný problém.Birmovanci. Na štátnych školách musí katechéta alebo odhodiť osnovy, aby ročnú prípravu stihol, alebo birmovancov posunúť do farskej katechézy. A tá je....bez nároku na odmenu, čo len minimálnu. Je mimo vyučovania, farský úrad ju nechce zaplatiť, vraj nech mi platí katechéta, ktorý má školskú katechézu, zo svojho, lebo toto je naviac.
Nezáležalo bymi na tom, keby....som nemala 2VŠ , odrobených 42 rokov a hlboko podpriemerný dôchodok. Takže je na katechétke, ktorá by všetko sama neutiahla, či mi zaplatí. Organistom , kostolníkom, upratovačkám sa platí-aj keď nie veľa. Máš smolu, išla si do dôchodku v zlých rokoch...2000-2001. Absolventi s jednou strednou školou sa mi smejú- pobožnostkárka, bolo ti to treb? Máme najmenej o 80 € viac.
A veľmi chýbajú katechéti- muži. Problém prefeminizovaného školstva ostáva. Ak sa mne, starej panej, podarilo čosi urobiť na učňovke, viete čo by tam urobil katechéta-muž-nekňaz??? Pretože vládne mienka- nuž, kňaza sa nemôžeme opýtať všetko, on musí odpovedať podľa noriem, nie každý je prístupný dialógu....Mladá žena sa tam rozplače avyletí z triedy.
Iniciatíva? Mala som pripravený obsiahly referát presne na to, kam triafate. Kvalitná práca má byť zaplatená, inak je človek nútený robiť niečo iné- a už je rozpoltený. Bolo mi zakázané tento príspevok predniestˇ vraj je to okrajový problém., aktuálny otec biskup si to prečítal a povedal, že je to trafený klinec po hlavičke, ale čo má robiť, ak nevie, komu pomôcť prv. Ako členka inštitútu zasväteného života-ale sekulárneho- si musím vedieť pomôcť sama. A preto som toľko prekladala,vyšlo mi 9 titulov a sem tam nejaká 30-40 stranová práva nie z, ale do cudzieho jazyka,ale teraz už nemám komu a čo. To mi umožnilo ako tak prežiť.Čo bude od jesene, neviem. Možno to nepatrilo sem a počítam s bombardovaním.Ale chcela som Vám odpovedať. Úprimne a s úctou pozdravujem.

Pani Mária-Irma, viem, o čom píšete a plne s Vami súhlasím! Som učiteľka NV, vyštudovaná na pedagogickej fakulte TU v dennom štúdiu, čiže mám k NV aj druhý predmet (SJL). Vďaka tomu, čo ste spomínali vo Vašom komentáre, je aj u nás "bitka" o prácu na školách medzi katechétami a rieši sa to "všelijako". Riaditelia dávajú prednosť nám, ale podľa môjho názoru by pri tomto predmete nemalo byť kritériom spôsob (alebo skôr druh) štúdia, ale "kvalita práce". A tá sa dokazuje dosť ťažko...
A čo sa týka farskej pastorácie - birmovancov pripravujú katechéti, ak sa nemýlim, bez akéhokoľvek nároku na odmenu... Nevidím do budúcnosti žiadnu nádej, že by to bolo možné platiť. Nemá to kto platiť. Jedine samotní birmovanci :o) (v tom prípade by k tejto sviatosti pristupovalo iba pár "naozajchtivých").
A ešte sa vrátim k biblickým stretkám. Ja osobne navštevujem jedno stretko, ktoré sme si síce nazvali "rodinné", ale máme aj slobodných aj zasvätených členov. Existujeme asi 10 rokov a pre "skalných" je to neoddeliteľná súčasť života. A práve najdôležitejšou časťou je čítanie SP a dialóg o prečítanom. Často skúšame aj exegézu, ale je to veľmi opatrné, aby sa z nás náhodou nestali bludári :o). Asi 2 roky chodí medzi nás konečne aj kňaz (predchádzajúci nemali záujem) a je to pre nás veľmi hodnotné. Pre mňa nepochopiteľné je to, že niektorí naši členovia zo spoločenstva odišli a iní, ktorých sme pozvali, odmietli (napr. so slovami, že oni to nepotrebujú). Ja som toho názoru, že celá Cirkev by mala existovať v takýchto malých spoločenstvách, ktoré sú pokusom o napodobenie prvotnej Cirkvi (Sk 2, 42-47). Len v takýchto malých spoločenstvách je naozaj možné úplné žitie podľa týchto slov SP, pretože "vo veľkom" to je v mnohých veciach komplikované (napr. byrokraciou). Aj nové sekty a Cirkvi sú najaktívnejšie vtedy, keď len vznikajú a majú málo členov... My máme zväčša "len" zdedenú vieru, nie zažitú. Preto ju treba zažívať v spoločenstve. Pokiaľ sa nemýlim, bolo to aj želanie Svätého otca Jána Pavla II.

Presne to si aj ja myslím. Malé spoločenstvá sú pre život kresťanov (povedala by som až životne) dôležité. Farnosť nemôže plniť všetky funkcie spoločenstva. Aspoň nie každá, napr. vo väčších mestách je v podstate nemožné prežiť organickú spolupatričnosť len cez návštevu bohoslužieb a väčšie organizované aktivity.

Ak je možnosť štúdia Sv. písma pod vedením niekoho študovaného (kňaza), je to ešte lepšie. Ale aj čisto laické spoločenstvo má zmysel.