Keď som nedávno privítala u mňa návštevu milých priateľov z tejto stránky, bol medzi nimi aj malý chlapec, prváčik, veľmi vnímavý. Povedal: "Teta Maja má v skrini kopu kadejakých čačiek a anjelikov, ale poriadnu hračku nemá...."

Povedala som mu: "Vieš, Paľko môj, všetky hračky už dostali deti, a to čo mám v skrini, sú moje hračky."

Mudrlantsky sa na mňa pozrel a hovorí: " Hm, a ako sa s tým hráš? Anjeliky, vázičky, šálky, tanieriky, sviečky...mušličky, soška...povieš mi?"

Urobili sme si "intímčo", mladšiu sestričku sme dali spať a ocko s mamou a staršími sa vybrali kdesi do okolia.

"Vieš, Paľko"- vravím- " ani jednu z týchto čačiek som si nekúpila. Všetky som dostala, a presne viem, ktorú od koho a kedy. A niektorí ešte žijú, sú starí ako ja, niektorí už sú u Pána Ježiša a niektoré darčeky som dostala vlani, predvlani od detí, ktoré som učila na birmovku a chceli, aby som na ne nezabudla. Napríklad táto modrá vázička- pýtali ma, aby som v nej od prvých kvietkov na jar až po posledné na jeseň mala živé kvietky pre Pána Ježiša na tej soche Božského srdca."

"A tú máš od koho?"

"Od jedného milého pána farára, ktorý veľmi mladý zomrel".

" No dobre, ale ako sa hráš?"

"Tak, že si sadnem do kresla, obyčajne večer, zapálim si sviečočku a zoberiem do ruky ruženček. To už poznáš aj Ty".

"No a potom?"

"Potom pozerám na tie veci rad za radom a keď sa modlím ruženček, tie vecičky mi pripominajú ľudí, a ja si na ruženčeku pripomínam ich. I tých čo žijú, aby mali zdravíčko , lásku k Pánu Ježišovi a všetko, čo potrebujú k životu. "

"A tí čo už sú pri Pánu Ježišovi?"

"Na tých myslím, aby sme sa u Pána Ježiša raz stretli".

" Ukáž!"- popýtal.

" Pozri, to hniezdočko s vtáčikmi je od tety Betky, ktorá je teraz v Nemecku a stráži detičky. Jedno zrniečko. Tie dva tanieriky sú od Gabiky, čo sa pred desiatimi rokmi vydala. Aby sa mali s jej manželom a deťmi stále radi.Druhé zrniečko.Soška ruky, v ktorej je dievčatko,je od pána dekana. Pri nej si pripomínam, ako mi vždy vraví- neboj sa, si v Božích rukách" a ja sa modlím, aby nám ostal zdravý  a povedal nám ešte veľa pekného.Ďalšie zrniečko. A tak to pokračuje.Ten plechový tanierik je z Betlehema, dala mi ho kamarátka, keď prišla  zo  Svätej zeme, so želaním, aby som sa tam raz dostala aj ja. Figúrky v krojoch sú z Rakúska, kde mám sesternicu, ktorej vlani zomrel muž a dcérky má ďaleko vo svete. Modlím sa, aby už nebola taká smutná. Korytnačka je od duchovného otca, ktorý mi povedal, že nesmiem byť taká citlivá, že musím mať trošku srdiečko v pancieri. Za neho sa modlím, lebo je dosť vážne chorý. Telefónik z porcelánu mám od detí, ktoré mi pripomenuli to, čo som im vravievala: "do neba je vždy voľná linka a nebeský Otec môže naraz prijať veľa, veľa hovorov". Lurdskú Pannu Máriu mi priniesol môj žiak, keď sa stal kňazom.Šáločky na kávu mám zasa od uja a tety , ktorým sa narodil po desiatich rokoch chlapček  a ja som sa mu stala krstnou mamou. "

"A toto?" -Paľko ukázal na handrovú bábiku s papierovou hlavou , strapatou a v okuliaroch.

"To je od dievčatka, ktoré sa so mnou skamarátilo ako ja s vami cez internet. Videla fotku a podľa nej ma urobila. Vidíš, a celkom sa podobám". Zasmiali sme sa.

Zaštrngotali kľúče, rodinka sa vrátila z vychádzky a malý Paľo kričí: " Mamka, oci...teta ma naučila jednu zrniečkvú hru!

Na každom zrniečku je človek ktorého si teta pamätá podľa darčeka, ktorý má v skrini. A dá sa podľa toho modliť. Takže to nie sú len také čačky, ako som si myslel...to je ťažká hra, na nikoho nezabudnúť. "

"Tak Paľko, ak raz dostaneš chuť na takú hru....nestihla som dopovedať, natiahol sa po miniatúrny model rušňa a povedal:

"Aj ten je od dakoho?"

"Áno. Od chlapčeka, ktorý mal rakovinu a už je u Pána Ježiša".

"Ja som si ho chcel vziať aby som sa modlil za teba na zrniečku".

"Môžeš, Paľko....náhodou mám ešte jeden. Tvoj bude modrý a môj žltý".

Aké krásne stvoril náš Pán detské srdcia! Nech žiadne nezahynie a nech všetky vyrastú do lásky, ako zo zrniečok klásky.

A mnohí ste sa dozvedeli, prečo sú na titulke môjho profilu nezábudky.