Komunizmus, ktorý generácia dnešných tridsiatnikov už nepozná, mal dva charakteristické znaky: p o s u d k y a p r e d s u d k y. Skúsme si, najmä my skôr narodení, pospytovať svedomie, či nám dačo z toho neostalo.....

Jej otec a strýc žili za a krátko po vojne v Čechách. Boli športovci a ked´že i tam vládla jediná strana, každá, aj najnevinnejšia športová organizácia mala na pečiatke alebo i v názve hákový kríž.

S Nemcami- čistokrvnými sa nebabrali. Boli tu Benešove dekréty a museli z vlasti - pohraničia mazať do pravlasti.

S tými druhými, čo boli nejako pomiešaní, to urobili tak, že ich nechali tu, ale za cenu papierov, ktoré museli neskôr

podpísať.

Hildu museli premenovať na Helenku.

Prestúpila na katolicizmus. A chcela sa aj trochu angažovať. V rodine o nej takmer desaťročie nemali tušenia.

Pozor! Fízlova dcéra! -varovali kňazi, hoci generáli podzemnej Cirkvi ako Vlado Jukl a Silvo Krčméry, dokonca ani pán kardinál Korec sa jej nebáli.Oni verili aj na možné obrátenia.

Keby ňou ozaj bola, bola by si cestovala po celej Európe ešte dávno pred rokom 1989.

Cítila rehoľné povolanie. Dalo sa i tajne...v civile....

Nedá sa....váš otec.....

Chcela robiť aspoň nástenky vo farnosti- mala nejaké výtvarné nadanie a dobre fotografovala.

Čo si na rozum?-vraví jeden kňaz druhému. Má otca....

Konečne jeden noviciát... dva roky. Darilo sa. Ník z rodiny nevedel. Blížili sa sľuby.

Provinciálka počula od jedného jezuitu: "fízlova dcéra".  Tých skutočných pomocníkov odhalili až o päť rokov. Ich vlastní bratia a sestry v reholi....nasadení....aj v seminári.

Helena nezaháľala. Doma zrejme nik nie je prorokom. Publikovala v Poľsku a  Nemecku. Prenášala literatúru. Fízlovu dcéru nik nekontroloval.

Prišiel rok 1990. Až vtedy sa ukázalo, že je spoľahlivá a vysoko po štyridsiatke skladala prvé sľuby.

Na slovenských zoznamoch spolupracovníkov a agentov ŠTB nikde nefiguruje. Zato sú tam nevinní kňazi, ktorí  nikomu neublížili spolu s udavačmi. Do plaču.

Sestra Helena je na  českom zozname spolupraovníkov ŠTB. Vysťahovali sa odtiaľ, keď mala trinásť.....

"A donášala si! "- smeje sa jeden sympatický kňaz! -"Predsa noviny a papier do zberu v škole! Vieš čo tam všetko mohlo byť?"

A dnes sa smejeme, lebo patrónom donášačov a udavačov by musel byť - prepáčte...... apoštol národov . A ten to píše o sebe sám. A v Knihe nad knihy pravdivej.

( Pamiatke mojich rodičov).