„Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte“. Je to prekrásne Slovo, veľká výzva.. Pokiaľ by nám Pán Ježiš povedal iba : „Zadarmo dávajte!“, táto výzva by pre nás nebola taká osobná a významná...Pretože práve tu sa Boh konkrétne obracia na nás..

„Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte“. Je to prekrásne Slovo, veľká výzva.. Pokiaľ by nám Pán Ježiš povedal iba : „Zadarmo dávajte!“, táto výzva by pre nás nebola taká osobná a významná...Pretože práve tu sa Boh konkrétne obracia na nás..

V knihe Posvätná romanca od J. Eldredgea a B. Curtisa autori poukazujú na jednu zaujímavú vec: nič nie je pre človeka takým nebezpečenstvom, ako strata pamäti. Dokonca, nie je to ani diabol, pokušenia, pády..ale toto. Prečo? Myslím si, že za tým môže byť ľudská vlastnosť nevnímať udalosti v súvislostiach. Ak raz zabudnem to, čo sa mi stalo v minulosti, môže to pokriviť moju prítomnosť i budúcnosť. Napríklad, keby väzni v Osvienčime zabudli na to, kým sú, a čo krásne je na tomto svete, úplne by stratili nádej, že sa niečo môže zmeniť. Prílišné sústredenie sa na prítomnosť nás môže odvádzať od skutočnosti.

Aj my sa môžeme pýtať: Prečo by sme mali odovzdávať Krista ďalej? Prečo by sme sa mali snažiť žiť nádherný život a pomáhať v tom aj ostatným? Prečo nestačí hrabať si na vlastnom piesočku?

Jeden príbeh hovorí o mužovi, ktorý prišiel do neba. Avšak svätý Peter ho nechce pustiť dnu. Muž hovorí sv. Petrovi : „Pozri, mám čisté ruky, nikomu som neublížil...“ Ale Peter mu hovorí: „To je pravda, ale tvoje ruky sú prázdne...“

Myslím, že by sa tu hodilo krátke svedectvo, z môjho osobného života. Neviem, či ma niekto poznáte, ale nie som veľmi extravertný človek. Hoci mám veľa známych a kamarátov, ísť do osobnejšieho vzťahu je pre mňa problém. Teraz to už nie je taký veľký problém, ale kedysi to bolo oveľa horšie. Veľa sa však zmenilo na jar minulého roku, keď som sa spoznal s kamarátmi z vtedy ešte neexistujúceho stretka z našej školy. Prekvapilo ma, že títo ľudia dokážu byť ku mne úprimní aj vo veciach, s ktorými by som ja mal veľký problém.  Takisto aj iní kamaráti, ktorí mi prejavili záujem.. A viem, že ma to zmenilo..Teraz dokážem aj ja viac vidieť problémy ostatných ľudí, vcítiť sa do nich, alebo pomôcť. Mám v tom veľa nepriateľov :) napr. strach, lenivosť, únava,.. Ale verím, že sa to časom zlepší  :)

Čo s tým? Pokiaľ máme tú milosť, že sme zadarmo dostali, musíme dávať. Ak máme pocit, že to čo sme dostali, nám niekto ukradol, alebo sme to roztratili na ceste životom, musíme sa modliť a prosiť Pána, aby nám opäť obdaroval. Verím, že to urobí :) Ľudia, ktorí ešte nedostali..čo s nimi? Tak pre nich sme tu my. :) Aby sme im darovali to, čo im právom patrí.

A čo je najdôležitejšie, nikdy nezabudnúť na to, čo pre nás náš Pán urobil... :)