Božia milosť je vo všetkom. I keď Boha cítime, i keď nie. I keď sa nám stane niečo pekné, aj keď niečo zlé. Milosťou je smutný čas i čas radosti. Milosťou je skúška i odmena. Milosťou je strata i zisk. Pretože:
Keď Boha cítime, tak nás povzbudzuje, aby naša viera rástla a bola pevnejšia. A keď ho necítime, tak sa učíme mať čo najpevnejšiu vieru a Boh našu vieru skúša. No keď ho dlhšie necítime a potom ho zas ucítime vo všetkej sláve a s radosťou, tá radosť i naša vzájomná láska oveľa vzrastie po dlhšom odlúčení. Keď sa nám stane niečo pekné, je to povzbudením. A keď niečo zlé, môže to byť pre nás nová šanca, volanie, skúška viery, šanca na nový život. I smútok je milosťou, pretože nadchádza po spáchaní nejakého hriechu, alebo keď je naša duša v úzkosti. No milosrdný Boh nás vtedy zavolá, objíme, zodvihne naše duše a povzbudí ich, pretože nechce, aby sa utápali v smútku bez nádeje. Diabol nám dáva pocit, že sa nikdy nedostaneme do raja. A niekedy je ten pocit tak silný, že tomu začneme veriť. Ale vtedy nás Boh zdvíha a objíma a má z nás radosť keď opustíme ten pocit, že nie sme hodní raja. On chce, aby sa každý do raja dostal. Stačí Mu len dôverovať, milovať ho a snažiť sa plniť jeho vôľu. A po tomto pozdvihnutí duše nadchádza radosť, ktorú plodí milosť. Ak ale pozdvihnutie ucítime, už nesmieme upadať do beznádeje. Mali by sme mať na pamäti, ako nás Boh miluje a ako nás zdvihol z toho smútku. A preto je potom pre celý náš život oprávneným pocitom radosť, nie smútok. Milosťou je i skúška, pretože nás buduje, posilňuje našu vieru a učí nás rásť. Učí nás dostávať sa bližšie k Bohu. A keď to zvládneme, zaplaví nás milosť Božia, ktorá je odmenou. I keď niečo či niekoho stratíme je v istom ponímaní milosť. Keď stratíme vec, učíme sa žiť bez zbytočností, iba pre Boha. A keď stratíme blízkeho človeka, modlíme sa za jeho dušu, aby našla večný pokoj v raji a tým sa učíme silnej obete a silnej modlitbe a učíme sa naozaj odpúšťať, pretože pre dušu toho človeka je veľmi dôležité, aby sme mu úplne odpustili všetko čo spravil zle. A potom, so schopnosťou takejto obete, modlitby a odpúšťania, sa dostaneme o toľko bližšie k Bohu, že to pre nás bude zisk a milosť nás v tej blízkosti bude zaplavovať ešte viac. A verte mi, že Božia milosť dokáže meniť. Nie len veci, či fyzický život človeka, ale hlavne dušu človeka. Či už cez utrpenie, alebo radosť, no dokáže dušu zmeniť a to úplne. Keď zažijeme niečo silné a potom si ešte aj uvedomíme, že to bola milosť Božia, nič nás nedokáže dostať k Nemu bližšie.
Buďme preto vďační za každú udalosť v našom živote a snažme sa ju využiť na ceste k Bohu.
