Túto svetoznámu fotografiu,ktorá získala Pulitzerovu cenu, urobil v roku 1993 svetoznámy fotograf Kevin Carter. Na fotogra fii je zachytené podvyživené dievčatko v Sudáne,ktoré sa zo všetkých síl snaží dostať do záchranného tábora.Za ňou čaká vyhladovaný sup,pokým nezomrie...
Osud dievčaťa nikto nepozná.Fotograf nevydal ani hlások a ticho sa posunul tak, aby mal v zábere vyhladované dievčatko aj vyčkávajúceho dravca. Carter čakal dvadsať minút, až vták roztiahne krídla a vzlietne.Sup sa ale k odletu nemal, a tak fotograf vtáka odohnal a sledoval dievčatko, ako sa znova pokúšala vydať smerom k táboru. Čo sa s ňou nakoniec stalo, nikdy nikto nezistil. Ani samotný Carter...O rok neskôr spáchal samovraždu.Svojmu priateľovi sa priznal,že si nikdy neodpustí,že nezdvihol to dieťa zo zeme a neodniesol do záchranného tábora,ktorý ako potom zistil bol odtiaľ len 1 kilometer...Toto je tragický príbeh jedného muža,ktorý mohol zachrániť bezbranné dieťa,no neurobil to...Ale koľko je takých príbehov okolo nás a dokonca i v našich životoch? Nie sme často aj my tí,ktorí len odoženú ,,supa“ a idú ďalej svojou cestou nehľadiac nato,že ten ,,sup“ sa o chvíľu vráti a možno nie sám.Koľkí sme už takto prepásli šancu,priviesť niekoho do záchranného tábora hoci tábor bol vzdialenný len pár metrov? Nesprávame sa aj my niekedy ako Kevin ? Ktorý neurobil žiadny trestný čin,on v podstate nič neurobil,no možno tým práve zabil nevinné dieťa...To,že hoci mohol,ale nepomohol ho prenasledovalo po celý život,nedokázal si odpustiť a nakoniec už nedokázal ďalej s tým žiť...Nedovoľme,aby sme aj my mali oči otvorené,ale ruky zviazané,nedovoľme,nášmu egoizmu hľadieť viac na nás samých ako na potreby druhých... Pretože okolo mňa aj okolo Teba je veľa ľudí na ceste do ,,tábora“ ,ale málo kto tam aj príde,pretože na každého číhajú ,,supy“ a čakujú,kedy to niekto vzdá...Nezabudnime,nestačí supa len odohnať,pretože on sa určite vráti,musíme zdvihnúť človeka z prachu zeme...Ale to sa nám podarí len vtedy,keď nebudeme mať otvorené len oči,ale hlavne budeme mať otvorené srdcia...