Rozmýšlam,čo by sa stalo,ak by mi Boh umožnil nazrieť do srdc ľudí,čo by som tam asi videla?Napadlo mi veľa vecí,ale som presvedčená,že v každom srdci by som objavila jedny dvere...Dvere,ktoré by boli zatvorené a označené veľkým nápisom Nesplnené...Každy z nás má vo svojom srdci takéto dvere,určitú miestnosť,na ktorú aj my samy chceme zabudnúť.Ale nie vždy tu táto miestnosť bola.Predtým sme mali v našom srdci miestnosť s nápisom -sny,túžby a len sme čakali na správny okamih,kedy sa naplnia...Ale ako čas plynul ,túžby sa neplnili a tak,sme ich jednoducho odsunuli do tejto druhej miestnosti.A postupne sme si na to aj zvykli,automaticky sme presúvali naše túžby z jednej miestnosti do druhej,no nezotrvávali sme v tejto miestnosti dlhšie,vždy sme ju zamkli a išli ďalej...
Ale tu by to nemalo končiť.A je veľmi dobré,uvedomiť si to predtým ako zomrieme,lebo ak si to dovtedy neuvedomíme,môže byť pre nás neskoro..Boh každému z nás vkladá do srdca ideály,túžby,sny...A nevkladá nám to len tak...Keď je človek mladý, túži zmeniť celý svet, túži odstrániť hlad,chudobu, no najviac túži po tom,aby jeho život bol tým výnimočným životom, aby ho nežil nadarmo..No ako čas plynie,zrazu sa väčšina z týchto túžob premiestnila do spomínanej izbietky v našom srdci,a tam v tichosti padajú dozabudnutia...Až príde deň,keď budeme naposledy prehodnocovať náš život a vtedy nanovo otvoríme tieto dvere v našom srdci a prídeme na to, že sme nezmenili svet, nezmenili sme ani našu rodinu, neodstránili sme chudobu, nespravodlivosť..No uvedomíme si aj to, že sme nedokázali zmeniť ani seba samého...Ale v tomto bode už nebude cesty späť, všetky dvere v našom srdci sa otvoria a my predstúpime pred Pána s tým, čo tam máme. A kedy príde tento deň? To nikto z nás nevie...Možno ešte dnes,možno zajtra,možno o pár rokov...No jedno už vieme teraz, Boh nám daroval aj tento deň, áno dal mne i Tebe tento deň, túto chvíľu, aby sme nenechávali otvorenie tejto komnaty v našom srdci na deň posledný.Otvorme ju ešte dnes...V pravde a láske pred Bohom...Dovoľme Mu, aby vstúpil do našich nesplnených túžob,snov,ideálov..Uverme Mu,že Jemu nie je jedno, aká manželka som túžila byť, Jemu nie je jedno akým Božím mužom si túžil byť ,akou dcérou,či synom chceš byť, Jemu nie je jedno, ako si sa snažil a snažís a stále sa nič nehýbe...
Nie je náhoda,že v mladosti väčšina z nás chcela zmeniť svet a verili sme tomu...Verili sme ,že je možné zmeniť vyšše šesť miliárd ľudí...To preto,aby sme teraz, ja, Ty, moja i Tvoja rodina mohli uveriť,že je možné,aby Boh skrze Jeho milosť a lásku dokázal zmeniť nás samých, iba jedného človeka.Dovoľme Mu to, dovoľme Mu, aby vstúpil do našich nesplnených snov ,dajme Mu priestor nech nás premieňa na stále krajší a čistejší obraz Jeho Lásky. Lásky,ktorá i všednosť života a každenných poviností dokáže premieňať na výnimočnosť. A uverme,že ak dáme Bohu možnosť zmeniť nás samých, tak potom skrze nás, On zmení a naplní viac ako sme kedy dúfali...
Len prosím,nenechávajme si to na posledný deň nášho života....
