Už viac dní sa trápim s analýzou, koľko investujem a koľko sa mi vracia. Zaoberám sa tým voči rôznym bytostiam (teda nie len ľuďom), z hľadiska rôznych hodnôt.. a s rôznymi výsledkami. (o Mt 6,1-6.16-18)

Je pravda, že príchodzím pôstom sa do popredia tlačí veľmi negatívna bilancia mojich investícií pozornosti voči môjmu Bohu v porovnaní s tým, koľko som od Neho dostala a dostávam..
Lenže pri našom Pánovi som si už akosi zvykla na fakt, že budem navždy dlžníkom; zato ty, človeče, ty si predsa mne roveň! – a tak sa sebecky stále motám okolo toho, koľko lásky, obiet, dôvery a pozornosti som venovala tomu a tomu, ako sa mi to nevracia, ako mi to chýba. Aká sa cítim v tom nedocenená, alebo lepšie - NEODMENENÁ dobrým za dobré, zubom za zub, dôverou za dôveru. Nič, len taká obyčajná ľudská túžba po vzájomnosti, z ktorej sa občas srdce chodí vyžalovať na to Božské Srdce. Ono predsa chápe a rozumie... a Ono málokedy vytkne, že sa tomu malému dĺžiku, ktorý bytostne pociťujem, venujem oveľa viac ako Jeho nekonečnej Láske, ktorá mňa zadĺžila na celý život. Koniec koncov, presne taká je predsa Jeho Láska: ustúpiť zo seba, zo svojej božskosti, pred ľudskou biedou..

A preto ma dnešné evanjelium – vox Dilecti mei – tak zahanbuje: Daj si pozor a nekonaj svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby ťa obdivovali. Nekonaj na to, aby ťa docenili, aby sa ti odplatili. Keď dávaš svoju almužnu, obetu, svoju lásku, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá, aby tvoja almužna ostala skrytá.

Lebo sú ľudia, ktorých bezpečne milujem viac ako oni mňa. A cítim krivdu, samozrejme, je mi ľúto. A potom sú takí, ktorým bezpečne odplácam menej, než oni do mňa investujú. A tu tiež cítim krivdu, keď na to myslím, ale (samozrejme) na to myslím menej, lebo to ma až tak nepáli, však? :(
A potom je Ježiš, na ktorého by som sa chcela podobať. Jemu dlžím aj seba samu, On to však málo pripomína. Daroval sa celý, a nevytýka, že moja odpoveď je nielen neporovnateľne menšia, ale nepredstavuje ani to všetko, čo by som VEDELA dať. Je tichým príkladom, žije svoje vlastné slovo. Nekoná, aby bol docenený – a neprestáva milovať, keď nie je.

A tak na prahu pôstu, obnovujem svoje odhodlanie prinášať obety tak, aby ani ľavá ruka nevedela. Obety ľudsky nedocenené; investície bez odpovede, nenávratné pôžičky. Asi som totiž povolaná byť takto "nedocenená".. aby som raz bola odmenená nehrdzavejúcou odmenou.