(pár poznámok od kamaráta kňaza) Tu v Taliansku, keď čítam na internete správy zo Slovenska, vidím, že sa v médiách rozprúdila živá diskusia o tom, ako tí kresťania sú zase proti niečomu, ako nechceme rešpektovať práva menšín (s rovnakou sexuálnou orientáciou), ako chceme brániť aj tejto menšine žiť šťastný život v manželstve.

Rád by som poznamenal, aspoň za seba, že ja nie som proti niečomu, ani proti niekomu. Ježiš ma učí, aby som miloval všetkých ľudí bez rozdielu: priateľov aj nepriateľov, ľudí sympatických i tých nepríjemných. „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás“ (Jn 13, 34).

Preto pôjdem na Referendum o rodine a budem hlasovať „áno“, som za!

1. Áno, som za normálnu rodinu. Som za normálne manželstvo medzi jedným mužom a jednou ženou až do smrti. Neznamená to, že nemám rád ľudí s inou orientáciou. S mnohými som sa stretol, viacerých osobne poznám. Samotná homosexualita nie je hriechom, je skôr krížom, pretože takýto človek sa často stretáva s posudzovaním, ohováraním, až odsúdením. Ale hriechom je spôsob života chlapa s chlapom, ženy so ženou. Takéto spolužitie Boh v Biblii nazýva ohavnosťou.[1]
Poďme však do súčasnosti. V Anglicku v roku 2013 schválili zákon o homosexuálnych manželstvách, ktorý dáva homosexuálnym párom sobášiť sa aj cirkevne.[2]Existuje už prípad, kedy Cirkev takýto sobáš odoprela, a títo partneri sa s ňou súdia.[3]

Ak je teda pre Boha takéto spolužitie hriechom, ba ohavnosťou a ak sa majú prijímať takéto nespravodlivé zákony, kedy štátna moc zasahuje do sviatostí Cirkvi, budem v Referende hlasovať „áno“, som výlučne za spolužitie muža a ženy v manželstve.

2. Ak je spolužitie muža s mužom a ženy so ženou ohavnosťou, nemôžem súhlasiť, aby takto žijúci ľudia vychovávali deti. Dieťa je darom. Neexistuje právo človeka na dieťa. To skôr dieťa má právo na lásku otca i matky. Každé dieťa potrebuje oboch rodičov, aj otca aj mamu. Ak by ho vychovávali dvaja otcovia alebo dve mamy, na základe zdravého úsudku, takáto výchova nie je dobrá, zdravá, ani normálna.[4]

Preto aj na druhú referendovú otázku odpoviem „áno“, som za, aby dieťa malo aj ocka aj mamu.

3. A čo tretia otázka v Referende? Sexuálna výchova v školách v zmysle treba deti chrániť pred neželaným tehotenstvom prostredníctvom prezervatívov a antikoncepcie, žena má právo na potrat, človek má právo na dôstojné ukončenie svojho života.
Ešte si pamätám, ako nás na hodinách náboženstva učili Desať Božích prikázaní, dokonca si podľa nich spytujem svedomie, keď sa chystám na spoveď aj dnes. Medzi nimi sú aj tieto: Cti otca svojho i matku svoju; Nezabiješ; Nezosmilníš.
Zdá sa mi dôležitejšie chrániť deti pred hriechom smilstva (spolužitia mimo manželstva). Tento hriech prináša veľa negatívnych dôsledkov. Áno, neželané tehotenstvo je jedným z nich. Ale sú tu aj ďalšie, napríklad: Užiť si je lákavé. Ale ktorý chlap (ktorá žena) by si dobrovoľne vybral takú partnerku, ktorá si už užívala s desiatimi, dvadsiatimi pred ním? A čo strata večného života kvôli chvíľkovému užívaniu si?
Právo ženy na potrat? Právo ženy zavraždiť svoje dieťa? Spomeňme si na evanjeliovú udalosť – návštevu Márie u Alžbety.[5] Nie je táto udalosť jasným Božím hlasom, že dieťa už v lone matky je človekom? Nie žena má právo na potrat, ale dieťa má právo na život. A cirkev tento začínajúci život chráni natoľko, že trestá exkomunikáciou (vylúčením z Cirkvi) každého, bez koho pričinenia by sa potrat nevykonal.
A eutanázia? Môže dieťa zabiť vlastnú matku alebo vlastného otca len preto, lebo je starý alebo chorý?

Preto aj na tretiu referendovú otázku odpoviem „áno“, som za, aby rodič si mohol slobodne zvoliť, či prihlási svoje dieťa na sexuálnu výchovu alebo nie.

Podľa mňa nie je dôležité, či bude Referendum platné, či dosiahne 50% účasť. Podľa mňa stačí aj 30-40% na to, aby si politici rozmysleli, aké zákony prijmú a nestratili tak toto percento vo voľbách.

Chcel by som povzbudiť všetkých, ktorým záleží na rodine i na kresťanských hodnotách, aby sme sa Referenda o rodine zúčastnili a odovzdali svoj hlas. Možno bude nepríjemné počasie, možno budeme unavení, možno sa nám nebude až tak chcieť...

Ja sa chystám kvôli Referendu cestovať z Talianska 800 km a vrátiť sa späť, lebo ho považujem za dôležité.

- Štefan Vančo, kňaz