Môžeme mať tisíc dôvodov a ospravedlnení, prečo skrátiť osobnú modlitbu alebo vynechať ju: Som príliš zaneprázdnený. Som príliš unavený. Modlím sa celý čas. Už viem, čo chce Boh, aby som robil. Mám veľa práce!

Ak bol niekto, kto by sa mohol skryť za takéto ospravedlnenie, bol by to určite Ježiš! Dnešné evanjelium nám hovorí, že bol dlho do noci hore, lebo uzdravoval všetkých, ktorí k nemu prišli. Koľko síl ho to muselo stáť! Žil úplne zjednotený s Otcom, preto presne poznal Boží plán spásy a svoju hlavnú úlohu v ňom. A napriek tomu si vždy našiel čas, aby strávil chvíľu na osamelom mieste, kde sa mohol plne sústrediť na Boha.

V ústraní prijal Ježiš dôležité rozhodnutie. Napriek tomu, že tu boli zástupy ľudí v núdzi - ľudia natoľko odhodlaní, že ho objavili aj na jeho osamelom mieste - bol čas pohnúť sa z miesta. Boh ho poslal, aby ohlasoval evanjelium aj v iných mestách.

Na tomto mieste vidíme, že Ježiš nevedel presne, ako sa bude rozvíjať jeho služba. Poznal len najbližší krok - nasledujúci deň má ísť do Kafarnauma. V ďalšej kapitole Lukášovho evanjelia vidíme, ako sa Božie odpustenie stane prameňom uzdravenia a poslúži nielen v duchovných, ale aj telesných potrebách. Volá apoštolov, aby mali účasť na jeho živote a pripravuje ich k tomu, aby pokračovali v jeho diele. Išlo o pomalý a často náročný proces, avšak nevyhnutný na to, aby sa Ježišovo učenie šírilo aj po jeho smrti. A čoskoro sa Ježiš dostane do rozporu s náboženskými predstaviteľmi.

V práci, doma, na pracovisku a v spoločenstvách sa na nás zo všetkých strán hrnú požiadavky a potreby blížnych. Potreby sú skutočné a možno Boh nás povoláva k tomu, aby sme ich uspokojili. Ale je celkom možné, že Božou odpoveďou na ne nemusí byť práve naša služba. Niekedy sa stáva, že niektoré požiadavky kladené na nás sú iba odvedením od Božieho zámeru, od toho, čo by sme v skutočnosti mali robiť. Preto rozlišuj, v ústraní a tichom načúvaní, tieto požiadavky a úlohy. Možno sa od teba bude vyžadovať odmietnuť jednu vec, aby si neskôr, keď získaš jasnejší obraz, mohol povedať svoje "áno".

Pane, viem, že ma povolávaš, aby som s tebou každý deň trávil čas. Je to vzácne volanie, ale aké ťažké je naň odpovedať. Prosím, pomôž mi presvedčiť sa o tom, že ty sa aj bezo mňa postaráš o svet. Pomôž mi celým srdcom počúvať, čo chceš, aby som urobil.