(Max Lucado - Kumran 2014)

Starozákonný Jozef. Chlapík z nefunkčnej rodiny, ktorého problémy ešte len začali byť vážne, keď sa pred svojimi bratmi rozrečnil.

Stratil všetko.

Akože ozaj všetko, čo bolo na stupnici dôležitosti na stupienkoch číslo dva a ďalej.

Ostala mu len jedna jediná vec. Boží zámer s jeho životom. Pretože "Božie dary a povolanie sú neodvolateľné" (Rim 11,29)

Predaný až dvakrát, raz dokonca vlastnými bratmi. Zvádzaný šéfovou ženou, uväznený za to, že sa s ňou nezabavil. Po službe a pomoci inému zabudnutý v tom istom väzení na ďalšie dlhé roky.

Určite sa nemodlil každé ráno: Bože, prosím, povýš ma ešte pred západom slnka do funkcie prvého egyptského ministra. No Boh o ňom vedel. Vždy a všetko. A raz to jednoducho spravil. Povýšil to, čo bolo na dne. Prihlboko, aby z toho človek vyšiel sám.

Jozef to ustál. Keď pozrieme na jeho život, vidíme v ňom príklad aj odpoveď na otázku: Je Boh dobrý len vtedy, keď je dobrý výsledok? Je Boh vždy dobrý?

Max Lucado mi cez Jozefov príbeh a ostatné životné príbehy v tejto knihe pomohol trochu lepšie pochopiť pre tento svet nezmyselnú vetu: Tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré. (Rim 8,28) Ďakujem.