Kto je ten dôležitý pri modlitbe - Boh alebo ja? Preveríme to trojakým metrom. Prvý meter priložený – áno, v centre našej modlitby má byť Kristus. Je tam. Dnes to zmeriame z inej strany.

Predchádzajúce časti: Modlitba- škola experimentovania. a Uprostred je Kristus.

Modlitba má byť VEDENÁ SVÄTÝM DUCHOM. Ak taká nie je, máme pokušenie modliť sa viac, tlačiť na Boha násilnejšie, spievať hlasnejšie,… aby sme si Božiu odpoveď vynútili. Možno aby si nás lepšie všimol, alebo si možno myslíme, že výsledok, zmena alebo obrátenie je závislé iba od nás. Sv. Pavol nám pripomína, že máme byť tí, ktorí „slúžime v Božom Duchu a chválime sa v Kristovi Ježišovi a nevkladáme nádej do tela.“ (Flp 3, 3b). Zvyčajne a našťastie naše ľudské úsilie v modlitbe nestačí a nefunguje, keďže to nie je o nejakej zázračnej formulke, duchovnej nálade, ale o úplne jednoduchej ochote dovoliť VŽDY Duchu viesť nás. Ako? Odmaskujme modlitbu, v ktorej „nejako extra“ Duch priestor nemá… Nestraťme sa medzi riadkami, dajme jednoducho Duchu viac priestoru, „dychtime po duchovných daroch“(1 Kor 14, 1) s ktorými Duch prichádza.

Pôjdeme na to opačne: Kedy naša modlitba nie je vedená Duchom? Keď sa nevystríhame nebezpečenstiev.

• Môžeme byť príliš fascinovaní tým, ako sa modlíme a nie prítomnosťou svojho Pána, ku ktorému sa modlíme;
• Necháme sa nachytať vecami, ktoré môžeme kontrolovať – ako kľačíme, ako spíname ruky, či sa modlíme pri sviečke doma alebo v chráme, používame „cudzie“ modlitby, ktorých použitie zvyšuje možnosť, že nás Boh vypočuje;
• Pri modlitbe sa môžeme cítiť isto a bezpečne preto, že budeme vždy len opakovať to, čo sme robili a čo nám fungovalo niekedy v minulosti. Spoliehame sa na minulé skúsenosti s Pánom, nie NA NEHO samého.
• Veľmi nákazlivým je porovnávanie alebo napodobňovanie toho, ako sa modlia iní, ktorých poznáme a stretávame. Duch ťa vedie veľmi osobne. Porovnávaním sa a trápením sa, že sa nemodlím tak pekne ako iní, som aj ja stratila mnoho rokov. Ako dobre, že som mohla dovoliť Duchu, aby to dal „na poriadok“ a ukázal mi, že sa mu moja modlitba páči práve taká aká je, najmä keď je „moja“.
• Boh nám posiela aj svätých, ktorí šli za Pánom svojou cestou, so svojím krížom na pleciach. Pozrime na nich a povzbuďme sa ako niesť naše kríže, nenapodobňujme ich však a nekopírujme. Sme predsa Božie originály.

Modlitba vo Svätom Duchu nie je novinkou. Je to Dedičstvo Cirkvi. Sv. Pavol píše: „A neopíjajte sa vínom, veď v ňom je samopaš, ale buďte naplnení Duchom a hovorte spoločne žalmy, hymny a duchovné piesne. Vo svojich srdciach spievajte Pánovi a oslavujte ho. Ustavične vzdávajte vďaky za všetko Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista.“ (Ef 5, 18 – 20) Modliť sa a mať v centre modlitby Ježiša sa dá iba vo Svätom Duchu, pretože „nik nemôže povedať: „Ježiš je Pán”, iba ak v Duchu Svätom“ (1 Kor 12, 3). Kedy je modlitba vedená Duchom a ako vyzerá? Je to modlitba v tichu pri sviečke, ale aj na liturgii v chráme a v spoločenstve s Cirkvou, tam, kde sa spievajú piesne zo spevníka, ale aj tam, kde sa používa iný spevník a k nemu aj gitary a bicie. Tam, kde je potrebný liturgický odev, ale aj najmodernejšie oblečenie. Pán je Duch; a kde je Pánov Duch, tam je sloboda. (2 Kor 3, 17)

Úloha na tento mesiac: Vyber sa na prechádzku a pozvi so sebou Svätého Ducha. Skús sa s ním porozprávať o všetkom, čo máš na srdci. Daj mu čas, aby tiež prehovoril…

(Nabudúce posledný - tretí meter: Modlitba má byť ODPOVEĎOU OTCOVI.)

Uverejnené v Misionár 3/2015