Arbotétum je veľká plocha plná drevín: rôznych stromov a kríkov. Sú tam na ukážku, na študijné účely, na experimenty: cudzokrajné stromy či  úplne bežné, okrasné i úžitkové. Na tom jednom mieste sú preto, aby sa práve cez ne ukázala pestrosť a aby si každý mohol nájsť ten „svoj“.

Modlíme sa roky rovnako? Úplne rovnakým spôsobom, na rovnakom mieste, v rovnakom modlitbovom postoji, čítame stále tie isté modlitbičky a duchovné knihy a v živote sa nič nemení.

Chcem vás pozvať objavovať Boha, ako vedci alebo turisti študujú stromy v arboréte, a trochu experimentovať. Vyskúšať modliť sa tak, ako sme sa doteraz nemodlili.

Každý typ modlitby nám môže hovoriť o Bohu niečo nové, ukáže nám nejakú jeho ďalšiu vlastnosť. Božiu lásku, súcit, milosrdenstvo, hĺbku, nežnosť, žiarlivosť, trpezlivosť…

Škola modlitby nie je školou, v ktorej pôjdeme postupne, od najjednoduchšieho učiva po najzložitejšie, od základov k „vysokej škole modlitbovej.“ Budeme stavať na tom, že človek, ktorý číta tento článok, sa možno modlí a rozpráva s Bohom dlhšie, ako viem chodiť. No budeme predpokladať aj nastavenie srdca, ktoré je ochotné prijať od Boha viac ako doteraz, ktoré je ochotné nielen prečítať si novú látku v učebnici, ale aj opakovane vyskúšať a experimentovať v modlitbe. Možno sú veci, ktorým sme sa za celé roky v „rozhovore s Bohom“, čiže v modlitbe, vyhýbali. Boli príliš obyčajné, alebo nám to mohlo pripadať neslušné a nekostolné, takto sa s Bohom rozprávať.

Vyskúšame vždy voľačo. Začíname už dnes.

Úloha na tento mesiac: Pomodliť sa o ochotu zmeniť niečo vo svojich modlitbových zvykoch, ak Boh povie, že je to potrebné.

„Bože, je niečo, čo by si chcel v našich rozhovoroch zmeniť? Čas? Miesto modlitby? Postoj pri modlitbe?

Chcem ti to dovoliť, priprav ma na to. Čo mám teda urobiť? Čo už viac robiť nemám?“

článok zverejnený v časopise Misionár 2/2015

foto: S.Františka OSF