Kristus vstal z mŕtvych! Aleluja!

Kristus vstal z mŕtvych! Aleluja!

Priatelia, počas Veľkej noci by sme si mali uvedomiť, že Ježiš nie je duch, ktorý odišiel do neba. Vzkriesený Kristus, ako povedal Pavol, je prvým plodom nového života. Zjavila a ukázala sa nám v ňom úplne nová ľudská prirodzenosť.

O vzkriesení si nemožno jednoducho myslieť, ako to mnohí súčasní autori chcú, aby sme verili, že Ježišova kauza pokračuje – ako keby sme po vypočutí Deviatej symfónie od Beethovena, spolu s milovníkmi Beethovena povedali: „No, Beethovenov duch žije ďalej.“ Ľudia nevenujú celý svoj život, nechodia na koniec kázania, nepripravujú sa na svoju smrť vágnymi metaforami. Čo upevnilo prvých kresťanov bolo, že Ježiš - ten, ktorý bol ukrižovaný a zomrel – je teraz znova živý.

Na Veľkú noc sa my kresťania musíme vyhnúť inému problému: chápať vzkriesenie jednoducho ako návrat do tohto života. Lazar bol síce vzkriesený z mŕtvych, ale znova musel zomrieť. Stále patril do ríše smrti. Keď vyšiel z hrobu, stále bol zavinutý do pohrebných šatiek. Stále teda patril nejakým spôsobom k hrobu.

A to je niečo, čo sa neudialo v Ježišovom zmŕtvychvstaní. Keď Ježiš vstal z mŕtvych, on zanechal za sebou svoje pohrobné šatky. Ježiš teraz žije nový život povznesený mocou Boha Otca. Jeho vzťah k priestoru a času sa teraz kompletne zmenil. Prechádza zamknutými dverami; prichádza a odchádza, ako sa mu páči.

Ježiš je prvým plodom nového spôsobu bytia, nového života. Je to stále ľudský život, ale je to život najvyššieho stupňa intenzívnosti. To je dobrá správa, dobrá zvesť pre nás, pretože to je to, čo Boh chce pre všetkých nás: že sa teraz budeme podieľať na živote vzkrieseného Ježiša.

Je to náš ľudský život – áno, stále telesný – ale už teraz žitý na vyššej úrovni, zduchovnelej a oslávenej.