Článok
Obraz pátra Pia
(zo spomienok vdp. Ladislava Kunu)
Od začiatku mojej pastorácie za mnou chodia istí manželia. Bol som pri tom ako si adoptovali dcérku, ktorá má dnes 8 rokov, Luciu som aj krstil. Ale po čase ťažko ochorela.
Rodičia pre Luciu hľadajú mnohými spôsobmi pomoc, ale na prvom mieste ju hľadajú u Pána Boha. Zvlášť prilipli k Božiemu prostredníkovi – pátrovi Piovi. V roku 2008 mi navrhli, či by sme spolu neskočili za ním. V tom roku pátra exhumovali – vyberali z hrobu, otvorili truhlu a zistili, že jeho telo je nedotknuté, ako keby len pokojne spal. Jeho telo vystavili k verejnej úcte.
A tak sme sa spolu vybrali pomodliť k tomuto svätcovi. Išli sme autom len tak „na otočku" na juhovýchodné pobrežie Talianska, do kostola Panny Márie Milostiplnej v San Giovanni Rotondo. Pozoruhodné a veľmi dojímavé bolo, ako Lucia zbožne prežívala našu púť aj bez toho, aby sme ju my dospelí akokoľvek organizovali. Bolo cítiť ako to hlboko prežívala. Ani sme ju nemohli od tela pátra Pia odtrhnúť. Z vlastnej iniciatívy napísala aj výzvu...
Na výlete, mi Luciin otec navrhol, či by mohol kúpiť dar pre náš kostol v Piešťanoch. A tiež dar pre nemocnicu v Banskej Bystrici, kde Luciu liečia. Nezostal pri slovách a
Vo farnosti sme spravili slávnostný večer s premietaním o pátrovi Piovi, na ktorom sa zúčastnilo veľa ľudí. Pozvali sme aj pána primára zo spomínanej nemocnice, ktorý je hlboko veriaci človek. Svätú omšu mal slúžiť pán biskup Eduard Kojnok, ktorý je tiež veľký obdivovateľ pátra Pia, ale nakoniec nemohol prísť, tak som slúžil ja.
V závere sv. omše nám Luciin otec odovzdal dary, ktoré sme požehnali a posvätili. Po omši sme sochu odovzdali pánovi primárovi, obraz zavesili v našom farskom kostole, kde visí doteraz.
Viem, že tu, v Piešťanoch, je veľa priaznivcov pátra Pia, veľa ľudí si uctí toho sympatického svätého. Je im blízky a sú tu viacerí ľudia, ktorí si s ním dokonca písali keď ešte žil, niektorí sa mi aj prihlásili.
Svätý Pio z Pietrelciny, bol taliansky kapucínsky kňaz. Celý jeho život bol poznačený utrpením a nadprirodzenými zásahmi. Bol prvým stigmatizovaným kňazom v histórii Cirkvi – mal rany ako po ukrižovaní, o ktorých lekári konštatovali, že nie sú prirodzeného pôvodu, a ktoré krátko pred smrťou bez stopy zmizli. Okrem iného mal dar vidieť ľuďom do sŕdc a nájsť pre nich správne slová, ktoré ich privádzali bližšie k Bohu.
Z jeho iniciatívy bol postavený „Casa Sollievo della Sofferenza" (Dom úľavy v utrpení), ktorý bol mohutným pokusom sprístupniť kvalitnú lekársku starostlivosť aj tým najchudobnejším. V jeho rodnej obci súčasne vznikal nový kláštor. Oboje bolo postavené len z darov veriacich. Ani jeden kameň nekupovali. O svojej nemocnici páter vždy zdôrazňoval: Nechcem prinášať úľavu iba telu, to by bola len dobre vybavená klinika, „prineste chorým Boha".
Páter Pio zomrel 23. 9. 1968. Už v roku 1969 začal proces jeho blahorečenia. 20. 3. 1983 oficiálne začal poznávací proces o živote a cnostiach Božieho služobníka, 21. 1. 1990 bola uzatvorená diecézna fáza procesu. 21. 12. 1998 pápež Ján Pavol II. vydal dekrét o pravosti zázraku na Márii Consiglii De Martino, zo Salerna a stanovil dátum blahorečenia na 2. 5. 1999. Dňa 28. 9. 2001 sa potvrdil zázrak na malom chlapcovi Matteovi Colellovi, ktorému v dôsledku pokročilej meningitídy zlyhali vnútorné orgány a upadol do kómy. Jeho rodina sa však modlila na hrobe pátra Pia a chlapec sa náhle a úplne uzdravil.
Viac o sv. Piovi nájdete napr. na:
http://www.boziemilosrdenstvo.sk/pater_pio/myslienky_patra_pia_uvod.html
http://www.radiovaticana.org/slovensko/Articolo.asp?c=232905
http://www.radiovaticana.org/slo/Articolo.asp?c=296919
Alebo v taliančine: