Znenie tejto prosby je pre mnohých mätúce, ba pohoršujúce. Môže nás Boh uviesť do pokušenia? Či? Pokušenie samozrejme prichádza od zlého, diabla. /Vidíme to aj pri pokúšaní Ježiša na púšti, že pokušenie prichádza od Zlého a tiež vidíme ako Ježiš zdoláva diablove pokušenia./

Avšak k ešte lepšiemu objasneniu pokušenia nám môže pomôcť nahliadnutie do knihy Jób. Satan stojac pred Bohom akoby mu tvrdí, že každému človekovi ide iba o jeho vlastné blaho a vôbec nevie myslieť na druhého človeka a ani na Boha. A na spravodlivom Jóbovi chce satan odskúšať svoju tézu. Satan akoby Bohu tvrdil - ak sa všetko človekovi a teda Jóbovi vezme, potom sa zrúti aj jeho zdanlivá nábožnosť. Boh teda dáva Satanovi slobodu, aby mohol túto skúšku vykonať, no presne definuje medze, čo diabol urobiť môže. Toto je dôležitý moment. Boh určuje hranice v ktorých môže byť človek skúšaný. A vieme, že nás nedovolí skúšať nad naše sily, ba dáva nám silu vyhrať tento zápas ako to hovorí Pavol: „Boh je verný. On vás nedovolí skúšať nad vaše sily, ale so skúškou dá aj schopnosť, aby ste mohli vydržať.“ (1 Kor 10,13)

/Boh teda nenechá človeka padnúť, ale dovolí, aby bol skúšaný. A to preto, aby človek dozrel, aby sa čoraz väčšmi dostával do hlbokej jednoty s Božou vôľou, na to potrebuje skúšky... Je to proces očisťovania, zriekania, bolestnej premeny seba, cesta dozrievania... Tiež sa pri týchto skúškach prehlbuje naše pokánie, keď padneme – vedomie našej hriešnosti, zmierňuje sa naša pýcha, že nie sme sami od seba schopný stať sa veľkými, ale potrebujeme Božiu pomoc.

Keby sme chceli urobiť zhrnutie, mohli by sme povedať, že touto prosbou v Otčenáši akoby Bohu hovoríme: Viem, že potrebujem skúšky, aby sa môj charakter stal čistým. Ak na mňa takéto skúšky dopustíš – ako v Jóbovom prípade – dáš Zlému trochu voľnosti, potom pamätaj prosím na obmedzenosť mojich síl. Príliš mi never!!! Neurob medze v ktorých mám byť pokúšaný, príliš širokými, a keď toho bude na mňa priveľa, buď blízko pri mne so svojou ochrannou rukou.

Ale zbav nás zlého

Táto prosba veľmi úzko súvisí s predchádzajúcou prosbou – akoby v nej hovoríme Bohu – Zachráň nás, osloboď nás. V konečnom dôsledku je to prosba o vykúpenie, oslobodenie. Z čoho chceme byť vykúpení? Preklad v Otčenáši hovorí - od Zlého – a necháva tým otvoreníé, či sa tým myslí to zlé, alebo ten Zlý. Jedno od druhého napokon nemožno od seba oddeliť.

Koľko zla naozaj dnes vo svete je – vojny, prenasledovania, obchod so zbraňami, drogami, ľuďmi... Rôzne ideológie úspechu, bohatstva, blahobytu – a ideológie, ktoré sa nás snažia presvedčiť, že Boh je iba fikciou, ilúziou – akoby hovorili nestaraj sa o Boha – snaž sa urvať zo života koľko vládzeš...  užívaj si aj na úkor druhých ...

No bratia a sestry – iste platí, že ak stratíme vo svojom živote Boha, stratíme aj seba. Preto v tejto prosbe môžeme prosiť aj o to, aby nám nebola vytrhnutá naša viera, ktorá nám dovoľuje vidieť Boha. Prosme tiež, aby sme okrem pominuteľných dobier nestratili dobro samotné. Pamätajme, že keď máme Božiu ochranu proti Zlu, potom sme naozaj v bezpečí pred všetkým, čo diabol  môže urobiť. Keď takto prosíme o vyslobodenie z moci zlého, prosíme vlastne o príchod Božieho kráľovstva.  Zamyslime sa nad tým, či by sme už naozaj aj dnes chceli, aby sa pominul tento svet? A prišlo už definitívne Božie kráľovstvo? Chceme? ... nechám túto otázku otvorenú.