Minulú nedeľu sme boli na vrchu Tábor, kde sa Ježiš premenil. Ukázal, že on je Pán všetkého. Zjavil svoju slávu, ktorá trvá večne. Mojžiš  a Eliáš sú toho potvrdením.

Dnes sa nachádzame pri studni, kde Ježiš  akoby čakal, ženu samaritánku.

Židia a samaritáni nenažívajú v láske. Žena v tom čase bola menejcenná ako muž. Ježiš nám všetkým dáva najavo, že pred Bohom sme si rovní. On ukazuje žene, že pozná jej minulosť i prítomnosť.

    Ježiš odkrýva jej hriech, ktorý ju gniavi, ničí. „(... mala si piatich mužov a toho, ktorého máš teraz nie je tvojím mužom).“ Žena prijala tú skutočnosť, ktorá ju zvierala. Stáva sa z nej svedok Ježišovej moci. „(...poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som urobila. Nebude to Mesiáš?).“

Boh pozná aj naše skryté hriechy, ktoré nás trápia, ktoré nám nedajú dýchať.

    Aj my tak ako samaritánka musíme sa otvoriť pre pravdu. Každý z nás pozná svoje schopnosti. Podľa povolania a prostredia v ktorom žije. Boh nás bude brať na zodpovednosť. Prirodzeným prostredím v ktorom žijeme je rodina. Otec, matka, dieťa sú základom každej rodiny.

Bože, Duchu Svätý daj mi poznať a napĺňať to povolanie v ktorom žijem. Amen.

P. Pavol Sendrej CSsR