blog - slovensky

« Späť

Vraj "deň Milosrdenstva"

Vraj

Pred pár dňami mi vychádzal termín spovede. Povedal som si, že počkám na dnešný deň, veď je vraj plný Milosrdenstva.

Od rána to všetko bolo na nič. Ale tak, že fakt na nič.

Ráno som budík nepočul - bez šance. Vstal som 7,57, teda v čase, keď sa obyčajne už nachádzam v kostole a pripravujem sa na sv.omšu o 8.15. Cesta trvá tak pol hodinku, dnes som dal za 20 min... S 10-minútovým meškaním sme začali. Aby som sa aspoň ranné chvály pomodlil v ďalšom kostole pred sv. omšou o 9.45, musel som sa zariadiť tak, aby najneskôr 9.05 bolo po sv.omši. Bridí sa mi taká naháňačka s časom. Strašne nerád pozerám na hodinky počas slávenia Eucharistie. Ani som nemal kedy kázať o Milosrdenstve. A vraj deň Milosrdenstva....

Druhá a tretia sv. omša prebiehali pokojnejšie, tretia dokonca so všetkou slávnostnou liturgickou parádou. Len po nej ma tá slávnosnosť dňa opustila skôr, ako sa ma stihla zmocniť. Stala sa jedna veľmi, veľmi smutná vec (nebudem teraz písať, o čo išlo), ktorá ma okrem zármutku naplnila nepokojom tak, že som ho v sebe vnímal doma, aj po čase modlitby, ba dokonca aj počas spovedania v katedrále. A vraj deň milosrdenstva...

Večer pred sv.omšou v katedrále som naznačil spovedníkovi, že chcem tento deň prísť k Milosrdenstvu nielen ako kňaz, ale aj - a najmä - ako kajúcnik. Zareagoval úsmevom. Tam to skončilo. Neskôr som mu ešte poslal sms, že či sa dá, že volám a kričím "Milosrdenstvo!" Neozýval sa. A vraj deň milosrdenstva...

Krátko pred 22.00 prišla sms (poznajúc jeho rytmy som sa v duchu zmieril s tým, ako sa ospravedlňuje, že dnes z toho už nič nebude). Stálo v nej: "Milosrdenstvo prichádza vždy, moja pamäť nie. čakám ťa" Tak som vyletel, že len tenká červená čiara za mnou ostala.

Už pár rokov vravím ľútosť vlastnými slovami. Tá dnešná znela takto:

"Otče môj, som si vedomý toho, že som hriešnik a že mzdou hriechu je smrť.
Chváim ťa za to, že si vydal za mňa svojho Syna,
ktorý zomrel za moje hriechy, aby som ja mohol žiť.
Pre jeho bolestné umučenie prosím, žobrem o tvoje milosrdenstvo pre mňa.
Zmiluj sa."

Taký krásny deň... Deň Milosrdenstva!

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Milý o.Tomáš, a vieš, ako býva u nás? Povie sa: platí veľkonočná sv. spoveď, a s nikým sa nehrajú....a sv.sestra Faustína hovorila vyslovene: " v tento deň". ...takže nikdy nebudem čistá ako bábätko po krste a ak ma hoci na sviatok Božieho milosrdenstva zrazí električka, pôjdem sa škvariť do očistca! Hore hlavu!
Odoslané 15.4.2012 22:42.
nie to som chcel povedat, ale vdaka za koment emoticon ja spovedam furt, a aj v mojej dieceze na svk sa spoveda kedykolvek, aj v nedelu...
Odoslané 16.4.2012 7:33 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.
nechcem zhadzovať BB diecézu, ale nájdu sa aj tu výnimky... žiaľ...
Odoslané 16.4.2012 7:58 ako reakcia na tomáš kuník.
Tiež nechcem zhadzovať kňazou, hoci som bola očitý svedok. Chcem však povzbudiť, nemusíme ísť ďaleko, veď kto verí, má ho vo svojom srdci. Stačí v pokore vyznať a Pán nám odpúšťa. Pán je nám k dispozicíi 24 hodín každý deŇ. Môže byť niečo radostnejšie? Aleluja, Pán je víťaz a my víťazíme v ňom!
Odoslané 16.4.2012 8:07.
knazi su tiez ludia a ja ich chapem, najma ked maju v nedelu 2-3 svate omse sluzit a pomedzi to spovedat... ine je to u reholnikov, ktori sa (obcas) mozu a chcu vystriedat a vzajomne si pomoct. u kapucinov sa spoveda stale, aj cez sviatky. vtedy je tam najplnsie dlho pred sv. omsou. aj ma to niekedy hneva aj za nich, lebo nemaju nielen cas si oddychnut, ale ani sa najest. aj ich obdivujem.. aj pred nedelou Milosrdenstva nas tam par cakalo pred spovednicou-asi 3 kusky. kapucinom sa pokazila tlaciaren, nedelne oznamy zdrzali knaza.. ale stihli sme aj tak- a aka obrovska radost a milost to bola! moja lutost znie uz dlhe roky: Pane Jezisu Kriste, Syn ziveho Boha, zmiluj sa nado mnou hriesnou!
Odoslané 16.4.2012 12:23.
napisala som dvojbodku a velke P a zobrazil sa smajlik, komu sa mam stazovat?
Odoslané 16.4.2012 8:31 ako reakcia na Daniela Cerovská.
Dominika, nezhadzuješ diecézu. Že sa nájdu výnimky, je pravda... Nesúďme, aby sme neboli súdení. Albánci tak vravia: "Keď les rastie, rastie potichu, nepočuť, ako stromy rastú. Ale keď jeden strom padne, narobí taký rachot..." Nechcem nikoho ospavedlňovať, každý si svoju kožu ponesie na trh. Ak stojíme a rastieme, dajme si pozor a modlime sa, aby sme nepadli - aj za tých, čo padli (padajú). Zmŕtvychvstalý má moc postaviť všetko nanovo...
Odoslané 16.4.2012 12:23 ako reakcia na Dominika Dunčková.
Dadka, dovolil som si upraviť tvoj koment, už je v poriadku emoticon
Odoslané 16.4.2012 12:23 ako reakcia na Daniela Cerovská.
dik. musim zistit niekedy ako sa edituje komentar po odoslani.
Odoslané 16.4.2012 17:13 ako reakcia na tomáš kuník.
needituje sa emoticon ja si to môžem dovoliť, lebo sú to komentáre pod mojím blogom. tiež sa mi stalo, že som kdesi spravil preklep a už ostal tam, nedokázal som to potom editovať - teda z toho usudzujem, že sa to nedá... takí sme, žiaľ, často aj v živote - niečo som nedokázal = nedá sa to... čím menej to platí v živote, tým lepšie emoticon
Odoslané 16.4.2012 19:00 ako reakcia na Daniela Cerovská.